Tiene Temnoty

6. Kapitola - Podivné sny a zážitky

Po vyjdení schodov som sa ocitla na dlhej chodbe plnej dverí. Všetky boli očíslované a trvalo niekoľko božích minút, kým som našla tie svoje. S hlbokým nádychom som priložila ruku na kľučku a silu vložila do ich tlačenia.

Hneď ako prvé mi do nosa udrela vanilková vôňa, ktorá zaplavovala celú miestnosť a zvuky narážajúcich sa pier spoločne so šušťaním perín. Akýmsi zmiešaním šoku a prekvapenia som sa zastavila na prahu dverí, keďže hneď naproti nim bola pravdepodobne posteľ mojej novej spolubývajúcej. Mohla som sa v duchu modliť, aby zneuctená posteľ nebola práve moja.

Zvuky bozkávania náhle prestali, ako som so svojou drobnosťou vkročila do miestnosti. Obidve osoby spozorneli a obdarovali ma podobným šokom v tvári.

,,Nechcela som... i tak som sa chcela prejsť... niekam," so stúpajúcou nervozitou a pocitom úplného strápnenia som sa snažila do hlavy vtĺcť čo najmenej traumatických spomienok z tejto udalosti.

,,Oh! Ahoj! My sme... on už bol na odchode," ozvalo sa z periny, z ktorej na mňa vykúkala drobná blonďavá hlava.

,,Áno, áno. Len sme sa... privítali. Nechceli sme tu nič... neprajné... uhm..." Druhá osoba, ktorou bol vyšší chlapec len prikyvovala hlavou. Rýchlosťou svetla si na seba navliekol biele tričko a niekoľkými rýchlymi krokmi okolo mňa prekĺzol bez jediného slova.

Cítila som, ako mi pomaly stúpa červeň v lícach. S pár krokmi vpred som za sebou zavrela dvere a so stále neradostnou tvárou sledovala dievčinu, ktorá sa pomaly dostávala zo zajatia hrubej periny.

,,Nechcela som vás rušiť... zaklopala by som, keby-"

,,Nechaj to tak. Nevedela som, že prídeš hneď," so skočením do reči mávla rukou vo vzduchu, ako si cez seba prevliekala tmavú mikinu. Zlatisté vlasy si zobrala do rúk a jednoduchými pohybmi ich obmotala gumičkou do klasického konského chvostu. Medzitým sa ku mne bosými nohami približovala a ku koncu natiahla svoju ruku mojím smerom.

,,Som Isis, tvoja spolubývajúca." Zrejme sa snažila akokoľvek zahladiť stopy po nedávnom romániku a premiestniť pochody mojich myšlienok, keďže sa jej na tvári roztiahol slniečkový úsmev. S prudkým výdychom a klesnutím ramien som jej ruku prijala a jemne ňou potriasla.

,,Adrielle," odvetila som a očkom sa poobzerala po miestnosti. Moja nová spolubývajúca Isis, odo mňa odstúpila niekoľko krokov a tým mi dala priestor si izbu poriadne obzrieť.

,,Táto posteľ je tvoja, tam je kúpeľňa." Chudé ruky jej behali z jednej strany na druhú, čím sa mi snažila rýchlejšie dokončiť skúmanie priestoru. S rukami založenými za chrbtom som sa pozrela na posteľ, na ktorú ukazovala. Našťastie, tá moja bola ešte nedotknutá. 

Čierne obliečky, na ktorých bolo položených niekoľko menších kufríkov. Bola to moja batožina, ktorej vybaľovanie mi nevnášalo veľký úsmev na tvár. Izba inak nebola ničím príliš zaujímavá. Všetko bolo zladené do tmavých farieb, dokonca aj s tmavým veľkým okrúhlym oknom, ktoré bolo našim jediným zdrojom svetla. Ak teda nerátam horiace sviečky v každom kúte. 

,,Ešte som zabudla-" začala, čím si opätovne pritiahla moju pozornosť.

,,Táto skriňa je moja a táto hneď vedľa tvoja. Aby si vedela, kde si poukladať veci." Nezmohla som sa na nič iné, než na prikývnutie. Tvár som otočila znova ku svojej posteli. Cítila som sa skleslo. Do ničoho sa mi nechcelo. Srdce mi tiahla ťažoba a to znamenalo len jediné - vzdialenosť od Olena mi veľmi neprospievala.