Zaparkovala som auto rovno na parkovisku pred kaviarňou a ponáhľala sa za Lisou ešte stále rozklepaná.Sedela na letnej terase s výhľadom na celé mesto v čiernych minišatách a spokojne fajčila cigaretu.Čierne vlasy po plecia jej viali vo vetre a na očiach mala Dior okuliare ,aj keď vonku už bola tma.
"Och ďakujem ,že si prišla" zadychčaná som si sadla a kradla jej cigaretu z marlboro balíčku.
"Vieš ,že ja si na teba stále najdem čas cica" usmiala sa a dodala:"nepoťahuj tak zúrivo bude ti zle!" ešte som si trikrát potiahla aby som si doplnila zásoby nikotínu a uspokojene som si odfúkla.
"Neuveríš čo sa mi stalo" krútila som hlavou a rukou si pretierala čelo.
"Čo ,čo?"prisunula sa bližšie so stoličkou a hlavu si podoprela rukou.
"Pamätáš si Michaela?"
Lise skoro zabehlo a uprela na mňa oči.Trochu zdesene."Ty si s ním spala?"
"Skoro"plytko som vyfúkla dym.
"Skoro?"trošku sa usmiala a odpila si z vína.
"Vtedy ako si odišla k Davidovi som tam ostala na noc , a ak by som to včas nezastavila došlo by k tomu."
"Ale nedošlo tak-..."
"To nie je koniec!"skočila som jej do reči a zhlbka som sa nadychovala.
"Môžem pokračovať?" prikývla.
"Keď sme sa začali trošku zbližovať..No..veď vieš"
"Ježiš Ana,nie sme v kostole vyjadruj sa normálne."prerušila ma.Vyfúkla som dym a pregúľala očami.
"No tak keď sa schiľovalo k tomu,žeby sme sa spolu mohli vyspať,zbalila som si pakšamenty a zutekala domov.Hovorila som si -nevadí Ana,už toho chlapca nikdy neuvidíš tak je to aj tak jedno-.Ale dnes som ho znova stretla keď som bola s Liamom."
"Niééééé" rukou si prekryla ústa.
"A teraz sa podrž ,ešte len príde to najlepšie" naťahovala som ju.Nadšene prikyvovala ,chrúmala oriešky a zapíjala ich ružovým vínom."On je Liamov brat!" skríkla som asi trošku viac nahlas ako som chcela,pretože ľudia okolo nás sa plašene pozerali naším smerom.
"To si robíš prdel!" oči mala vytreštené ,tak ju to zaskočilo. "Uhm"prikývla som a dlho vyfúkla dym smerom nahor."Nevlastný.A aby toho nebolo málo,skoro sme to znova robili.Hore v dome." nadvihla som hlas na zdramatizovanie situácie."V dome jeho rodičov Lisa.Oni sedeli všetci na zahráde vrátane Liama ,a aja som sa s ním oblizovala na poschodí v kúpeľni."pár sekúnd jej trvalo kým bola schopná reagovať ,a to je na psychologičku čo povedať.Ich len málo čo zaskočí.
"Čo-čo?ako?prečo?" koktala a so záujmom ma sledovala.
"Ja neviem!" zaborila som si nešťastne hlavu do dlaní a zúfalo som odfukovala.
"Cici..No tak sa ti ten chalan páči ,veď tiež si len človek,na tom predsa nie je nič zlé." snažila sa ma upokojiť svojím psychologickým tónom v hlase."
"Že páči?zlatko len jeho pohľad ma dostáva do kolien,trasiem sa ako osika keď sa na mňa usmeje.....Jeho oči,to ako sa oblieka,ako chodí,ako sedí,ako sa smeje,ako rozpráva a gestikuluje..Nad tým všetkým sa rozplývam ako 15 ročná pubertiačka."zvyšovala som hlas v nádeji ,že mi poskytne nejaké zázračné riešenie.Lisa sa mojím smerom veselo usmiala.
"Zlatko,nech ti odpoviem akokoľvek ,tak či tak sa ti to nebude páčiť."preložila som si ruky a zmraštila som obočie
"No povedz čo by si robila na mojom mieste" uprene na mňa pozerala cez dymovú clonu z cigarety a bez zaváhania odpovedala:
"Neviem čo by som robila" pohodila som rukami akože dík za skvelú radu"Ale" pokračovala."Jedno viem isto.A to že s Liamom už dlho nie si šťastná"
"Pff čo ty o tom vieš" nervózne som odfúkla a dívala sa smerom na celé mesto zamyslene."Vieš-" začala som neisto "Zachutil mi život.Taký iný ako som mala doteraz.Za ten týždeň bez neho som bola sama sebou po takom dlhom čase."
"No tak mu daj zajačikovi" veselo vyfúkla dym a rozhodila rukami.Trochu som sa nahla dopredu.
"Začínať si s bratom môjho budúceho manžela? Prekočilo ti?"
"No tak to aspoň vyskúšaj a uvidíš."
"Nebudem Liamovi neverná" horlivo som krútila hlavou a vyjadrovala nesúhlas s jej čudnými radami.
"Neverný je len ten,kto je prichytený" žmurkla na mňa a rozpustilo sa usmievala.
"sprostosť"oduto som sa hemžila na stoličke.
"Potom celkom nerozumiem ,prečo si si s ním už teoreticky niečo začala" opýtala sa s nechápavým výrazom na tvári.Bez slova som mykla plecami a zapálila som jej zapaľovačom ďalšiu cigaretu.
"Môžem ešte jednu?" prstom som ukázala na krabičku.
"Nemusíš sa pýtať" nadvihla krabičku a ponúkala ma."Ja ho šmyknem ak ty nechceš" plytko vyfúkla a pohodlne sa preštelovala na stoličke.
"Ježiši Lisa.Ty si šibnutá!" zasmiala som sa.
Len prehodila vlasmi a rukou si napravila podprsenku.Nežartovala.Bola by schopná sa s ním vyspať, to viem naisto.Záhadou bolo,prečo mi tá myšlienka vadila.Sústredene som pozerala na svoju najlepšiu kamarátku,krútila som perami a prstami klopkala po stole.Lisa spokojne fajčila a priblbo sa usmievala.Ktovie čo jej v tej chvíli behalo po rozume."Vieš on sa mi páči ale-" začala som po chvíľke ticha.
"Aha vidíš!stále o ňom rozprávaš."zarehotala sa akože ma prekukla.
"Nechaj ma dovohoriť!" detinsky som sa naparovala."Páči sa mi ale je na ňom niečo čudné"
"Ako čo?" nadvihla obočie
"Ja neviem proste je zvláštny"
"Cici to sú všetci muži"
"Ale on je tak inak zvláštny.Nevieš čo si myslí,čo chce,čo urobí,či klame,či hovorí pravdu.Vôbec doňho nevidím."
"Ha!"s úsmevom sa nahla dozadu na stoličke. "A to je to ,prečo ťa tak priťahuje.Nevieš ho prečítať"
"A to ako myslíš?" zamyslene som sa napila malého pressa s mliekom.
Čašník ho doniesol bez toho ,aby sa ma musel pýtať čo si dám.Chodíme tu skoro každý druhý deň,po robote na pol hodinku-hodinku.Liamovi hovorím ,že pracujem dlhšie aby mi nemusel vyčítať ,že sa flákam s kamoškami po kaviarniach a boh vie čo stváram. "Pretože je tajomný a ty máš potrebuje jeho tajomstvá rozlúštiť.On je niečo nepoznané a zaujímavé." "Asi" prehrabla som si vlasmi.V tom mi zazvonil mobil a na displeji svietilo v pravidelných intervaloch Liamovo meno.
"Ahoj zlato"
"Už ste tam nejako dlho,kedy prídeš domov?"
"Dopíjem kávu a pôjdem" povedala som trochu otrávene.
"V to dúfam"
Zložil.Nahnevane som treslaa mobilom o stôl.Lisa už vedela o čo ide ,a tak sa len usmiala "Musíš isť domov čo?" "Hej" pregúľala som očami,naliala do seba kávu ,bozkom sa rozlúčila s Lisou a upaľovala som domov...
pokračovanie nabudúce :-)
