"Chceš sa o tom porozprávať?" šepol potichu Michael po chvíľke trápneho ticha.
"Nie.Už pôjdem" rezignovane som vyhrabala z kabelky peniaze,hodila ich na stôl a rýchlym krokom so sprievodným klopkaním banánových lodičiek som sa ponáhľala smerom k parkovisku.Brada sa mi roztriasla a do očí mi vstupovali mokré,slané slzy.Tak veľmi som chcela byť silná,ale už to nešlo.Prudko som otvorila dvere na aute a posadila sa s hlavou opretou o volant."Už si bola silná pridlho,už stačilo" zašepkala som si sama pre seba a slzy sa mi vykotúľali z očí ako hrachy.Môžete zavrieť oči a nič nevidieť, zapchať si uši a nič nepočuť,ale nemôžete si zavrieť srdce a nič necítiť.Úplne som zabudla na okolitý svet a čím dlhšie som revala ako malé dieťa,tým viac uvoľnená som sa cítila.Akoby s každou slzou zo mňa odchádzal kúsok môjho trápenia.Vedela som,že takto to ďalej nepôjde ,lebo ak áno ,tak naozaj skončím ako troska na antidepresívach.Spomenula som si nato,ako nás s Liamom vycapili na titulku bulvárneho časopisu s nápisom: Americký sen.Hovno americký sen,americká nočná mora to je.Milujem ho ešte,alebo ho nebodaj nenávidím?Je možné aby človek cítil oboje zároveň?Nevedela som si nato v tej dobe odpovedať,pretože moje vnútro ovládli zmätok a neistota.Jediné čo som vedela na isto je ,že žena by sa takto nemala cítiť vedľa svojho muža.Strácala som sa sama v sebe ako topiaci sa,ktorý zúfalo kričí o pomoc a hľadá stebielko ,o ktoré by sa mohol zachytiť.Liam bol ako kameň priviazaný k mojím nohám ,ktorý ma ťahal hlboko dolu pod hladinu ,namiesto toho aby bol tým stebielkom ,ktoré ma vyťahuje smerom hore.Dusil ma ,trápil niekde hlboko vo vnútri ,a aj keď som sa nechcela utopiť bez boja som sa nechala sťahovať hlbšie a hlbšie.Došlo mi ,že ak sa dostanem na dno cesty späť už nebude.Michael bol za posledné dni v mojom živote stebielkom,ktoré ma vytiahlo nad hladinu ,nechalo ma nadýchať sa čerstvého vzduchu,cítiť voľnosť a nádej.Bol ako kyslík v mojej krvi oživujúci a dodávajúci energiu.Lenže čo sa stane ,ak schmatnete stebielko celou silou?Odtrhne sa a nechá vás padnúť znova do tej istej bažiny.Prečo to všetko hovorím?Lebo taký presne Michael bol.Nepoznala som ho.Nerozumela som mu ,a aj keď ma do svojho života stále lákal ,nedovolil aby som doňho vstúpila.Možno nechce milovať,možno nevie milovať ..To mi jasné nie je.
Sedela som na koženej sedačke auta,rukou si utierala vlhkú tvár a poťahovala nosom,keď mi niekto zaklopkal na okienko.Bože!rýchlo som si mazala machule od špirály pod očami a sťahovala okienko.
"Môžem?" ukázal Michael prstom na sedadlo spolujazdca a ja som zranene a smutne prikývla.Prisadol si a potichu sa napäto hemžil.Sem-tam otvoril ústa aby niečo povedal,ale žiadne slová z neho nevyšli.Jeho dlaň sa pomaly prikmotrila k tej mojej a mňa v okamžiku zalialo teplo.
"Ja-ja nie som najlepší v utešovaní,vlastne od plačúcich žien vždy utekám" povedal neisto a ja som sa zasmiala.Úprimne.
"Ty im zlomíš srdce,rozplačeš ich a potom utečieš čo?" povedala som so smiechom a popritom som poťahovala nosom.Musela som vyzerať otrasne.
"Tak nejako" prehrabol si voľnou rukou vlasy ,a tou druhou stále pevne držal tú moju. "Ale pamätáš sa čo som ti povedal vtedy v bare?"
"e-e" pokrútila som hlavou a oblízla si slané slzy z pier.
"Že zlomíš srdce ty mne Ana" stlačil mi ruku silnejšie.
"Ty žiadne nemáš takže neni čo lámať" uškrnula som sa,a keď cez okienko zavial jemný vetrík zaklonila som spokojne hlavu.
"Ha-ha"ironicky odfrkol a oprel sa tiež o sedadlo so zaklonenou hlavou.
"Mám ťa rád Ana" povedal neisto a potichu,skoro tak,že to ani nebolo počuť.Prekvapene som sa zodvihla a neisto sa naňho pozrela.Oči mal zavreté ,akoby sa zato čo práve povedal hanbil,alebo sa bál svojich vlastných pocitov.Naozaj to povedal alebo mi len preskakuje?Kam zmizol Michael,ktorý mi vtedy v kuchyni s úsmevom na tvári hovoril ako nie je na lásku a podobné sračky?Otvoril oči ,vyzeral bezbranne a vydesene ako malý chlapec.
"Ana?"zamrmlal vyplašene.Pomaly sa ku mne naklonil ,jeho rýchly dych som cítila na tvári.zhlboka sa nadýchol ,chcel niečo povedať ,ale znova zo seba nedokázal vysukať ani jediné slovko.
"To je v pohode" šepla som polohlasom a rukou mu prešla po tvári.Znova sa hlboko nadýchol a venoval mi biely nežný úsmev.Jeho tmavé tajomné oči sa dívali priamo do tých mojich,mlčky ma pozorovali.
"Môj brat je blázon" povedal tlmeným hrubým hlasom.Ostala som sedieť v nemom šoku a zmohla som sa len na
"Uhm".Potrebovala som sa ho dotknúť,objať ho.
Aby sa stala ruža ružou, potrebuje slnko, aby sa stal človek človekom, potrebuje lásku,povedal raz jeden známy básnik a prozaik.Chcela som byť človekom,túžila som po láske tak ako nikdy.Nechcela som sa už topiť ale voľne dýchať z plných pľúc.
Načiahol sa a oboma rukami a pritiahol si ma bližšie k sebe.Bez mrknutia som sledovala všetky rysy jeho tváre,jeho krásne oči,dokonalé obočie,plné pery,jemnú pokožku.Jazykom si oblízol pery a na tvári som cítila ako sa mu trasú ruky.
"Dal by som ti všetko na svete" zamumlal potichu.
"Hm?" zreničky sa mi rozšírili a nasucho som prehltla.
"Vtedy som nedokončil čo by bolo ak by si bola moja.Ak by si bola Ana.." nervózne si vyčistil hrdlo."Dal by som ti všetko" privrel oči a perami sa pritísol na tie moje.
Roztriasli sa mi kolená,mala som pocit že sa roztápam.Tieto bozky neboli naliehavé,zbesilé ale bolo v nich cítiť jemnosť,nehu a cit.Zakrútila sa mi hlava z toho,že som to všetko dostala v jedinom bozku.Dych sa nám obom zrýchľoval ,a to vyprovokovalo ďalšiu metelicu nekonečných bozkov.Trvali by večne ,keby som nemusela ísť naspäť do práce.Zadychčaní a vysmiaty sme ešte chvíľu nehybne a bez slov sedeli v aute a počúvali hudbu z rádia.
"Musím už ísť Michael" povedala som so smiechom keď mi venoval malé bozky na krk.
"Nasilu ťa tu držať nemôžem.Jedine žeby som ťa uniesol niekam do neznáma"zasmial sa hravo,keď vystupoval z auta.Prešiel naokolo a pristavil sa pri okienku na mojej strane.Vlasy mal rozstrapatené,kučierky mu padali do tváre a neposlušne ho šteklili na nose.Bol taký pekný,usmiala som sa
"Uvidím ťa večer kráľovná?" povedal mojím smerom a napravoval si košeľu.
"O siedmej končím,zavolaj mi"
Načiahol sa ešte raz,a venoval mi sladký bozk na pery.
"Zavolám" zakýval mi rukou a kráčal k svojmu autu......
pokračovanie nabudúce :-)
