Bola streda ráno ,vonku príjemne teplúčko a ja som sedela vo svojej sklenenej kancelárii a znudene pozerala do papierov.Ako dobre mi bolo,keď som sem nemusela chodiť.Dovnútra vošla ryšavka Sylvia v zlatej Gucci bundičke so značkovými dioptrickými okuliarmi na nose a tenkým piskľavým hlasom mi oznamovala ,že redaktorka časopisu zrušila dnešnú schôdzku.Chvala bohu,pomyslela som si."Ďakujem Sylvia.Dala by som si kávu."poslušne prikývla."Silnú"dodala som unavene a znechutene.Znova prikývla a poslušne odcupitala do malej kuchynky.
ako sa ma moja kralovna? vysvietilo mi na mobile.Okamžite sa mi na tvári objavil úsmev.
Pracuje,boli ju hlava,nudi sa a mysli na svojho krala :-)
Ked prides ja ta uz nejako rozveselim ;)
Venovala som svojmu telefónu krátky a zasnívaný úsmev a v bruchu mi znova zaúradovali motýle.Neskutočné,ja sa toho chlapa nikdy nenabažím.V hlave som si prehrávala obraz MÔJHO krásneho Michaela,ako si rukou prehrabuje bujné kučery a hravo sa usmieva.
"Slečna.....?Slečna Prestonová?" piskľavý hlas ma opäť dostal naspäť do reality.To mi pripomenulo ,že si musím drbnúť jednu tabletku od bolesti,lebo toto miesto a hlavne ryšavka mi spôsobovali nenormálnu migrénu.
"No čo zasa Sylvia?"znechutenie v hlase som už neskrývala a moje antipatie k asistenke znejúcej ako škrečok detto.
"Prepáčte ,ale je tu pán Jackson"odkašľala si a položila šálku s voňavou kávou predomňa na stôl.
"Liam?" musela som sa opýtať ,lebo v mojom živote už teraz nebol jeden Jackson,ale dvaja.
"Áno.Váš snúbenec" povedala trošku zmätene a na surovku s ironickým tónom.
"Ľutujem,teraz ho nemôžem prijať" oznámila som vecne a stručne a ona znova poslušne prikývla,síce trošku nechápavo a odkráčala von z kancelárie.
"Ako to ,že nemá čas?"Počula som sa rozkrikovať na chodbe Liama."Mrzí ma to pán Jackson,ja len robím to čo musím" Zapila som tabletku Advilu plným dúškom kávy a nervózne klopkala po stole dvoma prstami."Ja nie som len tak hocikto!" zvrešťal a vrútil sa do dverí ako divý pes.Vzpružilo ma zo stoličky.Stála som v kancelárii nehybne ako soľný stĺp.Ani dopredu ,ani dozadu.Neukáž,že sa ho bojíš,neukáž ,že sa ho bojíš...
"Čo tu chceš?" obrátila som sa mu chrbtom s preloženými rukami a dívala sa cez okno von na mesto.
"Počúvaj ma sem,ty zasraná kurva..." rukou ma donútil dívať sa mu priamo do tváre. "Neviem s kým šukáš po nociach,ale dobré časy sa ti skončili."zasyčal cez polozatvorené ústa a silno mi zovrel sánku vo svojej dlani.Snažila som sa nadýchnuť a niečo povedať ale šok,v ktorom sa moje telo a myseľ nachádzali mi nedovoľovali ani jedno z toho.Telo sa mi roztriaslo a do očí mi vybehli slzy.Bála som sa.Naozaj.
"Vezmi si veci ideme domov" diktátorsky zavelil a napravil si kravatu.
"Ja sa tam už nevrátim" trucovito som si utierala slzy z líc a ustupovala o pár krokov dozadu smerom k dverám.Pre istotu.Ak by mu hrablo a chcel by mi ublížiť.
"Ana veď sme sa mali brať,čo to doriti robíš?"
Jeho hlas zrazu zjemnel ,až som mala miestami pocit ,že sa dokonca nervovo zrúti a rozplače pri mojích nohách.On nie je normálny.Keď som neodpovedala,potichu si frustrovane vzdychol.Prečo sa zrazu cítim previnilo?Veď sa ku mne správa ako k handre.Preskakuje už aj mne? "Spravím čokoľvek odomňa chceš" chytil ma za ruku a ja som sa intuitívne odtiahla.Od strachu.Jeho to prekvapilo.
"Ty sa ma bojíš láska?"
Stále som neodpovedala.Pridržiavala som sa steny a sledovala každý jeho pohyb a gesto.Zrazu bol znova tesne vedľa mňa ,a ja som vnímala ako sa ma dotýka a snaží sa mi rukou rozopnúť gombík na rifliach.
"Liam nie!Nechcem ti ubližovať ,ale bude dobré ak sa my dvaja už neuvidíme" odtrhla som sa a znova sa zadívala vonku oknom s nádejou ,že to pochopí a odíde.
"Teba to prejde miláčik"sykol a na krku mu navreli žily.
"Som s tebou ňešťastná,berieš ma ako samozrejmosť a už ťa nemilujem.Chcem sa rozísť.Bodka"
Vyslovila som tú vetu tak presvedčivo a odhodlane ,až ním cuklo.Od hnevu.
"Ale ja sa rozísť nechcem!"
Sarkasticky som sa pousmiala.Povedal to tak,ako nejaké rozmaznané decko.
"Jasné ,že nechceš.Druhú takú piču ako ja,ktorá by ti všetko tolerovala by si len sotva našiel!"
To už som nabrala odvahu.Mobil mi zavibroval a oznamoval novú smsku od Michaela.Doriti!Rýchlo som ho schmatla k sebe a vypla.Našťastie si nevšimol od koho je.Liam sa zasmial hlasno,bláznivo až mi z toho vystúpila husia koža po celom tele.
"Takže predsa niekoho máš ty cundra.Čo môže mať on ,čo ja nemám?" vyhlásil sebavedome a arogantne.
Hnusí sa mi.Chce sa mi vracať.Fuj.
"Je chlap" vyprskla som bez váhania..To som nemala.....
pokračovanie nabudúce :-)
