Liam ma čakal pri vchode presne načas.Pekne oblečený,upravený a vyvoňaný ma privítal bozkom na líce.Vlažne som sa odtiahla a frustrovane privrela oči.Prešli sme malou chodbou do útulne zariadených priestorov kaviarne a sadli si k stolu.Liam nám obom objednal tureckú kávu a minerálku s citrónom.
"Som rád ,že ťa konečne vidím" sypal si do šálky cukor a hlasnou ju kovovou lyžičkou miešal.To mojej migréne nepomáhalo.
"Musíme sa vážne porozprávať" odsunula som šálku s kávou nabok.
"Veď preto sme sem prišli.Aby sme sa porozprávali a vyriešili tie nezhody medzi nami" usmial sa.
Inšinktívne som sa odtiahla."Aké nezhody Liam?Tu už nie je čo riešiť." zamrmlala som a preložila sa lyžičku od kávy z jednej ruky do druhej.
"To čo trepeš?" Sprísnel.Na stotinu sekundy mu tvár zamrzla v nenávistnom pohľade a mne po celom tele vybehli zimomriavky.Už nech to mám za sebou..
"Chcem tým povedať,že medzi nami to už nefunguje a nemalo by zmysel aby sme v našom vzťahu pokračovali" vyriekla som sebaisto a odśrkla si z kávy.
Na jeho výraz v tvári nikdy nezabudnem.Sálala z neho neuveriteľná nenávisť,hnev a šialenstvo.Vyzeral ako nejaký maniak.
"Každá by mi ruky bozkávala ,keby malataký život aký máš pri mne ty"tresol šálku s kávou na tanierik.
"Nepochybne by sa z toho posrali.Tak vieš čo,pokojne si nájdi aj desať nových žien je mi to totálne u prdele.Budem si žiť svoj život, a ty si ži ten svoj."
Zhlboka som sa nadýchla a pomaly vydýchla."Liam ja som niekoho stretla.Niekoho s kým mi je dobre a na kom mi záleží.Hovorím ti o tom narovinu,nechcem ti klamať." povedala som po chvíli rozmýšľania.
"Tak niekoho stretla.S kým ti je dobre.." Predklonil sa ,oprel sa lakťami o stôl a spojil prsty do striešky.Nahnevane fučal.Chcel vybuchnúť a roztrhať ma v zuboch ale kontroloval sa ,pretože sme sedeli v strede rušnej kaviarne plnej ľudí.
"Nerob scény ,chcem aby sme to vyriešili v kľude" zašeptala som, vyhla sa jeho prenikavému pohľadu a zadíval sa na svoje nohy nervózne sa hompáľajúce pod stolom.
"Tak teda na teba a tvoju novú lásku" zdvihol pohár s minerálkou a odpil si plným dúškom.Zasmial sa.Tak bláznivo.Znova mi po tele vybehli zimomriavky.
"Liam,prosímťa.." neveriacky som krútila hlavou.
"Premysli si to.Ale ak ma opustíš zničím život tebe aj jemu." pokojne sa oprel o stoličku a prísne ma sledoval.
"Ja už nemám nad čím premýšľať.Toto je koniec Liam,zmier sa s tým." vybrala som z kabelky päťdolárovku a hodila ju na stôl počas toho,ako som od neho vstávala.
Schmatol ma za zápästie a pritiahol si ma bližšie k sebe.
"Veľmi oľutuješ Ana.Rozumieš?"
Uvoľnil zovretie.
"Skutočne by mi zlomilo srdce,keby som ti musel ubližovať.Ale to ty iste vieš zlato,však?"
Zavalili ma mdloby a pocit,že ak okamžite neodídem ,tak sa z toho človeka pozvraciam.ten že so mnou žil?Toho že som milovala?Nespoznávala som ho.Nežný,milý chlap,gentleman , sa zmenil na zviera.Okrem toho ,že vo mne vyvolával odpor ,som necítila nič.
"Nedávaš mi na výber láska" kričal za mnou a jeho hlas sa v diaľke pomaly strácal.Náhlila som sa cez halu smerom von,nadýchnuť sa čerstvého vzduchu aby som tam niekde neomdlela.Potrebovala som Michaela,jeho objatie a lásku.To bolo jediné čo mi v živote ostalo...
pokračovanie nadudúce :-)
