❗️Varovanie: kniha je od 18+ takže sa tam môžu vyskytovať násilie,nadávky a sexuálne scénky. Čítať na vlastnú zodpovednosť❗️
~
Neverila na lásku,odkedy sa s ňou jej priateľ rozišiel kvôli inej. Pozná ho dlho,ale aj napriek tomu k nemu kladie veľký o...
Zobudila som sa pomerne neskoro keďže von bola tma. Jeongin ležal na boku a ruky mal obmotané okolo môjho pásu. Pozrela som sa na hodinky ktoré ukazovali krátko pred siedmou hodinou večer. Mala by som ísť domov lebo naši ma budú hľadať. Jeho ruky som dala opatrne nabok a postavila som sa.
"Nikam nechoď." zamrmlal a za tričko ma stiahol naspäť.
"Musím ísť domov. Naši ma budú hľadať." pretočila som očami a pohladila som ho po vlasoch.
"Dobre,ale v tom prípade idem s Tebou." nečakane povedal a postavil sa. Otvoril dvere a obaja sme vyšli z izby. Všetky páry oči na nás zvedavo hľadeli.
"Ahoj,Chae. Dlho som Ťa nevidel." usmeje sa Hyunjin a príde ku mne. Takisto je to jediný človek okrem Jeongina s ktorým sa bavím. Poznám ho od strednej školy keďže chodil na tú istú kde aj ja a Jeongin. Akurát o ročník vyššie.
"Aj ja Teba,Hyunjin." usmiala som sa a on mi venoval jemné objatie.
"Niekam sa chystáš,Jeongin?" spýtal sa ho Chan keď si obliekal bundu.
"Chae ide domov tak s ňou idem aj ja." povedal a ukázal na mňa.
"Nemáš vodičák." smial sa mu,myslím,Seungmin na čo mu Jeongin venoval škaredý pohľad. Vtom sa otvorili dvere a z nich vyšla moja nočná mora.
"Odvezieš Chae domov? Ja nemám vodičák a Chae tu nemá auto." povie mu Jeongin a Felix vzdychne.
"Fajn," zamrmle a venuje mi pohľad. Zoberiem si veci a začnem sa chystať.
"Chcem ísť ešte za Johnnym. Dlho som za ním nebola." zašepkala som a Jeongin prikývol.
"Pôjdeme ešte na cintorín. Chae tam má rodinu." vysvetlí Jeongin a Felix opäť prikývne. Všetci traja sa vyberieme do auta. Jeongin a Felix dopredu a ja dozadu. V priebehu času sme na cintoríne. Ako prvá idem ja a oni idú za mnou.
"Ahoj,Johnny. Možno si ma nepamätáš ale to som ja,Jeongin. Musí Ti tam byť zima a tiež smutno." prihováral sa k hrobu môjho zosnulého brata zatiaľ čo som kľačala a dávala som mu na hrob sviečku. Zasmiala som sa.
"Chýbaš mi. Každým dňom viac." zašepkala som a pohladila som jeho fotku ktorá mu tam visela. Postavila som sa medzi nich a pohľad som mala stále upretý na jeho hrob. Jeongin ku mne prišiel bližšie a chytil ma za rameno.
"To je Tvoj brat?" zašepkal Felix a cítila som na mne jeho pohľad. Prikývla som.
"Čo sa mu stalo?" spýtal sa a stále na mňa hľadel.
"Ako malý keď sa so mnou hral,tak spadol a dostal krvácanie do mozgu. Nemal šancu prežiť." poviem a on sa pozrie na hrob.
"To mi je ľúto." pristúpi bližšie a opatrne ma chytí za pás.
"Nemusí,je to už dávno. Chcem ísť domov." zamrmlala som ľahostajne a ako prvá som sa vybrala do auta. Keď ma odviezli domov,rozlúčila som sa s nimi a odišla som domov.
"Chae? Prečo si doma tak neskoro?" zašepkala mama a rozospato prišla na chodbu.
"Bola som von s Jeonginom." zaklamala som a dala som si dole veci.
"To je skvelé. Mohol by k nám raz prísť. Už dlho u nás nebol." usmiala sa mama a ja som rýchlo zdrhla hore. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla som si do postele. Ešte predtým som scrolovala Instagram. Mala som chuť toho človeka s menom YANG JEONGIN zaškrtiť.
@i.2.n.8
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
