Ráno som sa zobudila na silné dopadajúce slnko ktoré nám svietilo do izby. Felix ešte stále ležal vedľa mňa a driemal. Mal rukou okolo môjho ramena a hladil ma po vlasoch. Vtom mi jemne nadvihol hlavu a chystal sa vstať.
"Baby,musíme vstať." zašepkal ranným hlasom keď vstal.
"Kam ideš?" spýtala som sa ospalým hlasom a snažila som sa ho priviesť späť ale bola som až príliš slabá.
"Musíme ísť lebo dnes máme koncert. Nechcem na neho prísť neskoro." zasmeje sa a objíme ma okolo ramien.
"Ale veď je ešte len deväť hodín. O koľkej začína?" spýtala som sa a usmiala som pri tom,že som sa trafila do času. Bolo presne pár minút do deviatej hodiny ráno.
"O druhej. Ale my tam musíme byť o hodinu skôr." vysvetlil a jemne ma odhodil preč. Vstal a začal sa obliekať.
"Ale ešte máme čas." naliehala som a objala som ho zozadu.
"A čo chceš dovtedy robiť?" spýtal sa so smiechom.
"Budeme si užívať jeden druhého." usmiala som sa a on sa ku mne otočil. Moje nahé a chudé telo objal a venoval mi bozk na čelo.
"To neznie zle." zašepkal a začal so mnou cúvať k posteli keď mu zazvonil telefón. Pretočila som očami a odtiahla som sa od neho.
"Prepáč,to musím zdvihnúť. Je to Chan." pozrel na mňa ospravedlňujúco a začal telefonovať. Volal s ním asi päť minút keď hovor zrušil.
"Čo chcel?" spýtala som sa otrávene.
"Ako som vravel,musíme ísť. Chan chce,aby sme si ešte prešli choreografiu a tak." vysvetlil a ja som chápavo prikývla. Postavila som sa z postele a začala som sa obliekať.
"Mrzí ma to," zašepkal mi do ucha keď mi zapínal zips na šatách. Len som prikývla a on mi dal bozk na krk. Usmiala som sa a jeho ruky,ktoré si položil pri bozku na môj krk na brucho,som dala na tie jeho. Odišli sme spolu na raňajky a potom sme šli domov.
"Mám prísť pre Teba?" spýtal sa keď sme stáli pred mojim domom.
"Áno. Príď o jednej keď tam máme byť skôr." jemne som sa usmiala a odopla som si pás.
"Fajn,prídem. Vidíme sa." usmial sa a venoval mi bozk. Na rozlúčku som ho objala a odišla som domov.
"Čo robíte? Vy ma sledujete?" spýtala som sa keď som prišla z chodby do kuchyne a moji rodičia stáli pri okne.
"Nie,my len sme sledovali kedy prídeš lebo si nám chýbala. Kde si bola taká krásna?" spýtala sa ma mama a s úsmevom si prešla môj outfit.
"Bola som von." povedala som a viac som si upravila výstrih.
"S Jeonginom?" spýtal sa ma otec s úsmevom. Prikývla som.
"S jeho kamarátom." odpovedala som a rýchlo som odišla do izby. Prezliekla som sa a zjedla som obed. Ďalej som sa iba tak povaľovala po posteli keď prišla jedna hodina na obed a Felix ma už čakal pred domom.
"Mami,idem von. A opäť s Jeonginovým kamarátom." povedala som keď som prišla dole. Na sebe som mala obyčajnú slabo ružovú teplákovú súpravu. Keďže som tu prácu nikdy nerobila,neviem,ako som sa mala obliecť.
"Dobre. Ale zavolaj ho dovnútra. Rada by som ho spoznala." usmiala sa a ja som vybrala telefón.
"Mama,je to iba môj kamarát." zamrmlala som a napísala som mu.
Yongbok
Me: prídeš do vnútra?
Mama Ťa chce spoznať 🙄
YOU ARE READING
LOVE PASSES THROUGH THE STOMACH (SKZ - LEE FELIX)
Fanfiction❗️Varovanie: kniha je od 18+ takže sa tam môžu vyskytovať násilie,nadávky a sexuálne scénky. Čítať na vlastnú zodpovednosť❗️ ~ Neverila na lásku,odkedy sa s ňou jej priateľ rozišiel kvôli inej. Pozná ho dlho,ale aj napriek tomu k nemu kladie veľký o...
