Ležala som v našej izbe na posteli. Ako obvykle. Už tretí mesiac mi je zle. Som unavená, mám výkyvy nálad, stále jem, spím a zvraciam. Nikto nevie čo so mnou je, nie to ja sama.
Je so mnou zle nielen fyzicky ale hlavne aj psychicky. Na terapie však nechodím. Ako som len tak ležala na posteli a driemala som, otvorili sa dvere a v nich stál Jeongin.
"Ako sa máš?" zaujímal sa a sadol si na posteľ.
"Mohlo byť lepšie. Ale vďaka za opýtanie." falošne som sa usmiala.
"Nechceš zájsť k lekárovi? Nepáči sa mi to." povedal ustráchane a chytil ma za ruku.
"Innie, som v poriadku. Len som trocha vyčerpaná." uisťovala som ho aj keď som vedela, že to je niečo oveľa vážnejšie.
"Trocha? Tri mesiace? To nie je normálne!" chcela som protirečiť keď do izby prišiel Felix.
"Čo sa deje?" prehovoril na čo sa Jeongin zľakol a ihneď prestal kričať.
"Nič. Len, Chae je zle a preto chcem, aby šla navštíviť lekára. Ale ona odmieta." vysvetlil Jeongin a postavil sa z postele. Felix mu venoval pohľad 'len choď ja si to s ňou vyriešim' na čo Jeongin prikývol a odišiel.
"Chae," začal ale ja som nemala žiadnu náladu na tému lekár.
"Som unavená. Mohli by sme si ľahnúť, prosím?" znela som trochu podráždene keďže som už z tej témy bola vyše troch mesiacoch naozaj unavená.
"Samozrejme." prikývol a ľahol si ku mne na posteľ. Pritúlila som sa bližšie a o niekoľko sekúnd ma vyplo.
~ ~ ~
Zobudila som sa na veľmi ťažký žalúdok a na nevoľnosť. Potichu som sa posadila na posteli keďže Felix ešte spal. Myslela som si,že to je len také chvíľkové, že to prejde. Ale bolo to hrozné.
"Felix, Felix," budila som ho ale keďže má veľmi ľahký spánok hneď sa zobudil.
"Čo je? Je ti zle?" spýtal sa okamžite na čo som prikývla. Rýchlosťou blesku sa rozbehol do kúpeľne odkiaľ mi priniesol vedro ktoré mi podal a do ktorého som onedlho vyliala obsah žalúdka.
"Toto ma už nebaví, Chaeyoung. Ideme do nemocnice či sa ti to páči alebo nie." rozkázal a zobral ma do náručia. Nemala som silu protestovať preto som sa nechala viesť. Do nemocnice s nami išiel aj Chan. Chcel ísť s nami aj Jeongin ale stresoval viac než Felix preto ostal doma.
"Dobre, teraz opatrne. Je tu schod." navigovali ma keď ma z oboch strán držali keď sme kráčali po schodoch do nemocnice.
"Môžte sa obaja upokojiť? Nie som chromá." reagovala som podráždene a to už sme prišli pred recepciu.
"Dobrý deň. Mojej priateľke je už 3 mesiace zle. Mohli by sme dostať nejakého doktora?" hovoril za mňa Felix.
"Samozrejme. Hneď vám ho zavolám." oznámila sestrička a začala niekomu volať. Sadla som si na stoličku spolu s Chanom zatiaľ čo Felix ostal stáť.
"Neboj sa. Všetko dobre dopadne." šepkal mi Chan zatiaľ čo ma držal za ruku.
"Bojím sa. Čo ak mám nejakú rakovinu alebo niečo?" hovorila som so zlomeným hlasom.
"To ani nehovor. Aj keby máš nás." usmial sa na mňa Chan a pohladil ma po chrbte. O pár minút k nám pribehol lekár.
"Dobrý deň. Som pán Kang, gynekológ. Poďte prosím so mnou." predstavil sa. Gynekológ. Je možné že by som bola tehotná? Možné to je keďže som už dávnejšie nedostala menštruáciu.
YOU ARE READING
LOVE PASSES THROUGH THE STOMACH (SKZ - LEE FELIX)
Fanfiction❗️Varovanie: kniha je od 18+ takže sa tam môžu vyskytovať násilie,nadávky a sexuálne scénky. Čítať na vlastnú zodpovednosť❗️ ~ Neverila na lásku,odkedy sa s ňou jej priateľ rozišiel kvôli inej. Pozná ho dlho,ale aj napriek tomu k nemu kladie veľký o...
