LOVE PASSES THROUGH THE STOMACH (SKZ - LEE FELIX)

SIXTEENTH

Na druhý deň ma čakala terapia. Od rána som bola nervózna ale zároveň som sa aj tešila. Viem,znie to divne. Ale konečne to nebudem dusiť v sebe. Aspoň na teraz.

"Nezabudni potom mi zavolať keď skončíš. Prídem pre Teba." usmial sa na mňa Hyunjin keď s autom zastavil pred budovou terapie.

"Ďakujem. Tak ahoj," venovala som mu úsmev a dala som mu bozk na líce. Neskôr som si odopla pás a vyšla som z auta. Naposledy som mu zamávala a po dlhých schodoch som vyšla do budovy. Čakal tam už hlavný organizátor terapie ktorý mal v ruke papier a pero.

"Chaeyoung,vitaj. Myslel som,že sa tu už neukážeš." žiarivo sa na mňa pozrel a zo zoznamu si vyškrtol moje meno.

"Čo Ťa prinútilo myslieť si to?" zavtipkovala som. Viem,je divné že si s ním tykám. Ale navrhol to on a mne bolo blbé odmietať to.

"Vynechala si pár sedení. Si v poriadku?" spýtal sa a starostlivo ma chytil za rameno.

"Áno. Len som potrebovala pauzu. Stal sa mi veľmi nepríjemný zážitok o ktorom by som rada hovorila." povedala som a po chrbte mi prebehol mráz.

"Samozrejme. Tvoji kamaráti Ťa už očakávajú." usmial sa a za rameno ma zaviedol do dverí kde na stoličkách v kruhu sedeli ľudia. Neboli tam však všetci.

"Ahojte,kamaráti." pozdravila som tak,ako mám vo zvyku.

"Ahoj,Chaeyoung." pozdravili zborovo. Jemne som sa usmiala a sadla som si na svoje miesto.

"Nebudeme čakať za ostatnými keďže mi ohlásili že dnes neprídu. Takto,môžeme začať." povedal náš šéf a papier s perom si položil dole vedľa stoličky.

"Kto môže začať?" spýtalo sa dievča ktoré trpí ťažkou formou rakoviny.

"Chaeyoung. Povedala,že by začala prvá." vysvetlil šéf a ukázal smerom na mňa. Všetky oči sa zvedavo presunuli na mňa. Zahanbene som sa pozrela do zeme a odkašlala som si.

"Bola som na svadbe jedného muža ktorý je šéfom spoločnosti v ktorej pracuje môj priateľ a jeho kamaráti. Na tej svadbe sa objavil aj toho šéfa známy ktorý po mne ide. Poznáme sa už dlhšie keďže predtým,som pracovala v škôlke a skoro ma znásilnil ale môj priateľ prišiel včas. Veľmi mi ublížil. Keď sa objavil na svadbe,strašne som sa zľakla. Vraj sa so mnou chcel rozprávať ale Felix mu neveril a nechcel ma k nemu pustiť. Ja som ho však presvedčila. Ako sa nakoniec ukázalo,nechcel sa rozprávať. Dokázal to,čo chcel už dávnejšie. Znásilnil ma proti mojej vôli a na duši mi zanechal veľmi škaredé jazvy ktoré sa ťažko hoja. Nikomu som to zatiaľ nehovorila pretože viem,že by hneď zošaleli. Preto som tu,aby som to zdelila pretože už to ďalej nedokážem niesť." dopovedala som a utrela som si vychádzajúce slzy. Keď som zodvihla hlavu,oči všetkých boli prekvapene stále na mne.

"Wow. To je....dosť silný príbeh." ozval sa jeden alkoholik.

"Obdivujem Ťa." povedala psychicky chorá žena. Neskôr povedali svoje príbehy aj ostatní. Po tomto výleve sme sa všetci chytili za ruky,zavreli sme oči a začali sme našu skupinovú terapiu tak,ako máme vo zvyku. Spočívalo to v spoločnej modlitbe a piesne pre boľavé duše. Nakoniec sme sa rozlúčili a odišli sme preč.

Pred budovou stálo Hyunjinove auto. V aute však nebol on ale Felix. Čo ma prekvapilo.

"Ahoj. Čo tu robíš? Mal pre mňa prísť Hyunjin." povedala som a nasadla som do auta.

"Chceš ma za neho snáď vymeniť?" zažartoval a ja som si zapla pás.

"Oh,len to nie. Vieš,že si nenahraditeľný." usmiala som sa a dala som mu bozk na líce.