LOVE PASSES THROUGH THE STOMACH (SKZ - LEE FELIX)

SEVENTEENTH

"Ahoj,Chae."

"Seungmin? Čo tu do pekla robíš? Ty ma počúvaš?" spýtala som sa podráždene.

"Nie,to nie. Len som išiel okolo." zahovorí a poškriabe sa na zátylku.

"Seungmin,prestaň klamať!" zvýšil som na neho hlas. Povzdychol si a začal. Ale vyrušil ho Felix.

"Čo sa to tu deje? Seungmin,čo robíš v našej izbe?" nechápal.

"Ty s ním spíš?" dodal smerom na mňa.

"Ja? Prečo Ťa napadá táto hovadina? To on tu sliedi a počúva môj rozhovor s mamou!" rozčúlila som sa.

"Nemáš Boha pri sebe? Čo zo seba robíš blázna?" zvýšil hlas smerom na Seungmina.

"Taemin ju znásilnil!" zakričal a ukázal na mňa prstom. Felix stíchol a pozrel sa na mňa. Venovala som Seungminovi zabíjacký pohľad.

"Je to pravda?" otočil sa na mňa Felix a jeho oči boli z nejakého dôvodu krvavé.

"Seungmin Ty si taký chumaj!" zakričala som na chalana oproti mne.

"Je to naozaj pravda?" spýtal sa Felix hlasnejšie a nahnevanejšie.

"Priznávam,že ma znásilnil ale...ja som sa bránila. Prisahám." do očí mi nabehli slzy.

"Ublížil Ti nejako?" spýtal sa vystrašene a začal ma skúmať.

"Iba trochu." vymyslela som si. Klamala som. Zas a znova. Stále ma bolelo všetko. Najmä duša.

"Chaeyoung,neklam. Viem,že Ti veľmi ublížil." tlačil na mňa a stále ma skúmal očami.

"Dobre priznávam! Bolí ma všetko hlavne duša a srdce! Ale to iba preto lebo som Vás chcela od mojich sračiek chrániť!" zakričala som a utiekla som do izby. Seungmin a Felix sa za mnou rozbehli ale ja som s treskom zavrela za sebou dvere. Zamkla som sa do našej izby a začala som plakať. Seungmin a Felix mi klopali na dvere ale ja som neotvárala. Postavila som sa a otvorila som okno.

Vyskočila som na posteľ a potom som sa opatrne postavila na parapet. Pritom som sa pevne držala oboma rukami okna.

"Chaeyoung,otvor!"

"Máme o Teba strach!" kričali za mnou čo ešte viac zväčšilo môj prítok sĺz.

"Dajte mi pokoj! Inak skočím z okna!" vyhrážala som sa a prišla som bližšie.

"To nerob! Neskáč!" presviedčajú ma. O pár minút Felix s celou svojou silou vyláme dvere takže sú obaja v izbe. Mne sa šmykne noha a skoro naozaj spadnem z okna ale Felixove rýchle reflexy ma zachytia.

"Daj mi pokoj!" kričím a snažím sa z jeho zovretia odlepiť ale márne. Je až príliš silný a až príliš tesne ma drží oboma rukami za môj pás.

"Upokoj sa!" zvýši na mňa hlas čo ma prinúti stíchnuť. Nadýchne sa a oboma rukami ma z okna vyberie von. Položí ma na posteľ a rýchlo zavrie okno. Seungmin stojí ticho pri posteli a previnilo sa pozerá do zeme. Felix zastrie záclony a kľakne si predo mňa.

Nahnevane si preložím ruky na hrudi a pozriem sa do zeme. Akokeby ho viním za to,že mi nedovolil spáchať samovraždu.

"Pozri sa na mňa." prehovorí ale ja ho ignorujem. Nahnevane si oddýchne a násilím mi otočí bradu k jeho očiam. Keď uvidím jeho krvavé a nahnevané oči, v ten moment sa zlosť premení na strach.

"Teraz sa hlavne upokoj a dýchaj so mnou." dodá pokojne a chytí ma za ruky. Zatvorím oči a začnem pomaly dýchať ústami plytko do brucha. Po chvíľke sa upokojím.