LOVE PASSES THROUGH THE STOMACH (SKZ - LEE FELIX)

SEVENTH

Ocitla som sa v nemocnici. Strašne ma bolela hlava. Akokeby som namiesto nej mala na krku balvan. Do toho som mala strašne sucho v ústach. Opatrne som otočila hlavou na stranu kde sedeli moji rodičia. Dokonca sa držali za ruky.

Usmiala som sa pri tom pomyslení,že aspoň teraz sa držia za ruky. Aj keď je to možno iba hrané. Všetko ma bolelo preto som otočila späť hlavu na strop a zavrela som oči.

"Čo sa stalo?" spýtala som sa zachrípnutým hlasom a potom som si odkašľala.

"Odpadla si v sprche. Lekári ešte nevedia,z čoho ale snažia sa to zistiť." povedala mama so slzami v očiach. Pozrela som na ňu vyčerpaným pohľadom.

"Budeš v poriadku." zašepkal otec a pohladil ma po vlasoch. Otvorili sa dvere a do izby vošli Hyunjin,Jeongin a Felix.

"Chae,si v poriadku?" pribehol ku mne Jeongin. Nestihla som mu odpovedať lebo ma udusil vo svojom objatí.

"Je Ti dobre?" pýtal sa Hyunjin a ja som prikývla. Vymenili si pozície s Jeonginom a takisto ma objal.

"Ahoj. Som rada,že si tu." usmiala som sa nadšene na Felixa. Podišiel bližšie a venoval mi úsmev.

"Zdravím." pozdravili sa všetci traja mojim rodičom.

"Vitajte. Sme radi,že ste prišli navštíviť Chaeyoung." usmial sa na nich otec.

"Je to moje pookie."

"Je mi ako sestra." povedali Jeongin a Hyunjin naraz.

"Necháme Vám súkromie." povedala mama a spolu s otcom opustili izbu.

"Čo Ti zistili?" spýtal sa Jeongin.

"A čo sa Ti vlastne stalo?" zamyslel sa Hyunjin a Jeongin len pretočil očami. Zasmiala som sa.

"Prišlo mi zle a v sprche som skolabovala." vysvetlím a Hyunjin mi venuje dramatický pohľad.

"Preboha,to si mohla zomrieť." začne jeho dráma.

"Hyunjin,neprivolávaj to. Tešme sa,že žije a že je s nami." chytí ma za ruku Jeongin.

"Môžeš ísť domov?" dodal Jeongin.

"Neviem. Choďte sa opýtať. Rada by som odišla lebo moja kampaň ma potrebuje." vysvetlila som.

"Kampaň?" spýtal sa Felix nechápavo.

"Chae je modelka." zašepká mu Jeongin a spolu s Hyunjinom utiekli za lekárom.

"Modelka? To si mi nepovedala." smeje sa Felix.

"Nebol čas." zaklamala som a nevinne som sa usmiala.

"A pre akú značku pracuješ?" spýta sa ma zaujato.

"Chanel. Sídli to v Londýne." povedala som s úsmevom.

"Takže...ideš do Londýna?" spýtal sa.

"Nejdem. Ideme. Chcem,aby ste šli so mnou." usmiala som sa.

"Kto presne?" spýtal sa nechápavo.

"Ty a aj chalani. Chcem Vás tam mať ako morálnu podporu. A navyše Teba hlavne preto,lebo potrebujem rady od profesionálneho modela keďže ma čaká prehliadka na runwayi." vysvetlila som a uškrnula som sa.

"Oh nie. Ty si to videla,že?" spýta sa sklamane. Naráža na to,že som videla,ako mal svoju prvú prehliadku na runwayi on. Prikývla som.

"Bolo to hrozné ja viem. Ale bolo to po prvýkrát a ja som bol strašne nervózny." dodáva a pomaly sa tu rúti.

"Prestaň. Bolo to úžasné. Ak by som Ťa nepoznala,myslela by som si,že ide o profesionála ktorý to robí už stokrát. Bol si skvelý." pochválim ho a on sa začervená.