Keď som otvorila oči ležala som na nejakej posteli. Bola to tmavá miestnosť. Úprimne,vyzeralo to ako vo väzení. Dokonca na oknách boli mreže také,aké nájdete aj vo väzení. Dvere boli staré a zatvorené.
Posteľ po každom mojom pohybe vŕzgala. V strede izby bola stolička. Nikde nebolo žiadnej stopy po nikom. Postavila som sa a začala som niekoho hľadať.
"Haló? Je tu niekto?" spýtala som sa ale počula som iba svoju ozvenu. Vtom sa otvorili dvere a v nich sa zjavila moja nočná mora.
"Taemin? Čo tu robím?" spýtala som sa šokovane a začala som cúvať.
"Aj ja Ťa rád vidím,kráska. A ako vidíš,si uväznená v mojom kráľovstve." uškrnul sa a pohladil ma po líci. Ja som sa odtiahla a jeho ruku som dala dole.
"Nebudeš mi odvrávať a budeš robiť to,čo Ti poviem!" zakričal nahnevane a strelil mi facku po ktorej som spadla na zem.
"Pusti ma domov. Chcem ísť za Felixom." šepkala som a začala som plakať.
"To je ten chalan ktorý nemal ani guráž ma poriadne zbiť? Kámo,samozrejme že vyzerá ako debil a ešte má aj také meno." smial sa a ja som na neho škaredo pozrela.
"Neurážaj ho. Milujem ho." vymyslela som si a rýchlo som sa postavila. On ma za rameno stiahol dozadu čím som spadla a udrela som si hlavu o stenu.
"Opustíš ho a budeš so mnou! Lebo ak nie zabijem ho!" zakričal a neskôr odišiel. Schúlila som sa do kĺbka a začala som potichu vzlykať. Modlila som,aby ma niekto našiel a vyslobodil.
Felix's pov
Sedeli sme v aute a mierili sme domov. Chalani sa o niečom rozprávali ale ja som bol ticho. Mlčky som hľadel na chat s Chaeyoung a čakal som,kým mi odpíše. Bolo to už 10 minút čo som jej písal. Odpovede sa mi ale nedostalo.
"Yongbok,počúvaš nás?" vyrušil ma z myšlienok Lee Know. Cítil som,ako na mňa všetci hľadia preto som zodvihol zrak.
"Čo tam toľko robíš?" zaujímalo Chana.
"Písal som Chaeyoung ale ešte mi neodpísala." vysvetlil som nervózne a pozrel som sa von oknom.
"Neboj sa. Určite je ešte na ceste." usmial sa na mňa Changbin.
"Čo ak sa jej niečo stalo?" zhrozil sa Hyunjin.
"Ja som vedel že ju nemáme nechať ísť samú. Radšej sme ju mali ísť odviezť." panikáril Jeongin.
"Chan,mohli by sme ísť k nej domov? Chcem sa ísť presvedčiť či je naozaj v poriadku." naliehal som.
"Felix,upokoj sa. Ak došla,ozve sa Ti." pretočil očami Seungmin. Venoval som mu iba škaredý pohľad.
"Ak Ti to pomôže,tak áno." usmial sa na mňa Chan a ja som mu venoval neistý úsmev.
"Idem s Vami. Chaeyoung je predsa moja kamarátka a tiež mám o ňu strach." prihlásil sa Jeongin a ja som prikývol. Chalanov sme vysadili doma a my sme sa vybrali k jej domu. Keď sme prišli k jej domu prišlo mi divné,že bránka bola otvorená.
"Nie je Ti divné,že tu nemá auto?" spýtal sa Jeongin a my sme sa obzreli po dvore. Mal pravdu. Nemala tu auto čo ma ešte viac vystrašilo.
"Aj dvere sú otvorené." začudoval sa Chan keď ich otvoril.
"Chaeyoung,si doma?!" zakričal som na celý dom ale nikde som ju nevidel.
YOU ARE READING
LOVE PASSES THROUGH THE STOMACH (SKZ - LEE FELIX)
Fanfiction❗️Varovanie: kniha je od 18+ takže sa tam môžu vyskytovať násilie,nadávky a sexuálne scénky. Čítať na vlastnú zodpovednosť❗️ ~ Neverila na lásku,odkedy sa s ňou jej priateľ rozišiel kvôli inej. Pozná ho dlho,ale aj napriek tomu k nemu kladie veľký o...
