LOVE PASSES THROUGH THE STOMACH (SKZ - LEE FELIX)

FIFTEENTH

"Čo tu robíš?" spýtala som sa vystrašene a cúvla som o krok dozadu.

"JYP je môj veľmi dobrý známy. Preto som tu aj ja." usmial sa a pristúpil ku mne. Keď chcel niečo povedať,ozval sa hlboký hlas a niekoho ruky pristáli na mojich ramenách. Nemusela som ani hádať kto to je.

"Čo tu robíš?! Vypadni!" zakričal a pritiahol si ma bližšie.

"Ach,nie. Zase Ty?" odfrkol si Taemin a ustúpil.

"Odíď! A daj Chaeyoung pokoj!" zvýšil hlas a postavil sa medzi mňa a Taemina.

"Chcem sa s ňou iba o niečom porozprávať. Smiem?" spýtal sa a hodil po mne očkom.

"Nie. Odpáľ. Ublížil si jej a ja nedovolím,aby si to spravil znovu." povedal Felix cez zaťaté zuby.

"Prosím. Myslím to vážne." zamrmlal Taemin a niečo mi hovoril,že povedal pravdu. Jemne som odstrčila Felixa a venovala som mu pohľad 'aspoň na minútu.'

"Fajn. Ale dávaj na seba pozor a keby niečo,zakrič na mňa." zašepkal mi a venoval mi posledný bozk do vlasov predtým,ako odišiel späť k chalanom. Taemin na mňa mávol rukou a ja som ho nasledovala. Odviedol ma niekde do nejakej súkromnej miestnosti kde nebol nikto. Pritlačil ma o stenu a zamkol za nami dvere. Z nevinnej a vážnej tváre sa zrazu zmenil na šibalskú tvár.

"O čom sa chceš rozprávať?" spýtala som sa vystrašene ale snažila som sa zachovať si sebavedomie.

"Vieš veľmi dobre,že sa nechcem s Tebou rozprávať,sweetie." žmurkol na mňa a pohladil ma po líci.

"A čo teda? Nemôžeš mi ublížiť lebo Felix to zistí a zabije Ťa." vyhrážala som sa mu.

"Naozaj? A čo ten Tvoj naprd ochranca môže urobiť? To,že robil taekwondo ho aj tak neospravedlňuje!" zvýšil hlas a ja som sa zatriasla.

"Prosím,nechaj ma žiť. Už som trpela aj tak dosť." šepkala som s plačom a od strachu som sa začala šmýkať po stene dole.

"Pustím Ťa,ale až po tomto." uškrnul sa a za krk ma zodvihol hore.

"P-po čom?" spýtala som sa vystrašene a začala som sa triasť ešte viac keď si začal rozopínať košeľu.

"Trošku si užijeme. Určite Ti ten Tvoj ochranca nedáva to čo ja. So mnou budeš viac šťastná ako s ním." uškŕňa sa a pritlačí svoje telo o to moje.

"Bolí to. Pr-"

"Buď ticho! Jediné,čo budem odteraz počuť bude ako vzdycháš moje meno." priložil mi na ústa ruku a druhou ma začal vyzliekať. Mohla som sa brániť ako veľmi som chcela,no nakoniec sa mi to nepodarilo a dosiahol to,čo chcel. Spravil to proti mojej vôli. Keď bol spokojný so svojou prácou,začal sa obliekať zatiaľ čo ja som bola chrbtom opretá o stenu,nahá,s rozmazaným make upom a na smrť vystrašená.

"Nezabúdaj,jedni Tvoje prblbé slovo tomu Tvojmu,postarám sa o to aby sa Váš vzťah zničil a aby si patrila mne. A k tomu Teba si unesiem a jeho čas odchodu z tejto zemi nadíde. Tak si dobre premysli,čo spravíš." zašepkal a pohladil ma. Venoval mi posledný bozk na líce a neskôr odišiel. Nemohla som sa tam vrátiť. Hlavne nie v takomto stave a po tom všetkom,čo mi spôsobil. Obliekla som si šaty a potichu som sa vyparila domov. Tam som sa zavrela do izby a z celej sily som sa rozplakala. Z toho plaču som sa unavila natoľko,že som zaspala oblečená v šatách.

• • •

Zobudila som sa na veľmi ostré slnko a na niekoho hlasy. Nemusela som hádať pretože som vedela,že chalani sa vrátili. Keď som otvorila oči,v izbe stáli Chan,Han,Seungmin,Hyunjin a na smrť vystrašený Felix ktorý má držal za ruku.