17 and mother

one

Zayn

Sedím v pletenom kresle na terase tejto veľkej vily a hojdám sa dopredu a dozadu. Zvnútra počuť hudbu, veľmi hlasnú hudbu. Chalani sa asi opäť zabávajú. Nemám im to za zlé. Za to, že ja som bez nálady, oni by nemali byť. Otvoria sa veľké sklenené dvere a cez ne prichádza von Liam. Vždy sa tak strašne strachuje."Už zase rozmýšľaš?" vzdychne. Vždy je taký smutný, keď vidí, že som aj ja. Akoby sme boli prepojení. Samozrejme, otecko Liam."Rozmýšľam. Ty by si na mojom mieste čo robil? Bavil sa, akoby sa nič nestalo?" Mal by som byť k nemu milý, on mi predsa nič nespravil."Samozrejme, že nie. Ale dobre vieš, ako som na tom bol, keď som sa rozišiel s Danielle. Mal by si sa vzchopiť, sú to už tri mesiace. Príde niekto ďalší. Možno aj lepší. Ja mám teraz Sophii a mám sa fajn. Som šťastný." Aj ja by som bol šťastný. Ale iba s Candice."Liam, Candice je jediné dievča, ktoré milujem. Samozrejme, ona a Scarlett." Liam si povzdychne, je mu jasné, že nič nedosiahne, aj keď sa ma bude snažiť prehovoriť."Zayn, tri mesiace sa neozvala. Naozaj si myslíš, že sa niečo zmení?" Možno sa jej niečo stalo a nemohla sa ozvať. Alebo sa jednoducho nechcela ozvať, pako."Tri mesiace nie sú až tak veľa." Nie sú, veď to je len kúsok z roku, kúsok zo života. Liamova ruka pristála na mojom ramene, kde ma potľapkal."Niekedy treba ľudí nechať odísť. Nielen z nášho života, ale aj zo srdca." Treba nechať odísť ľudí, ktorých milujem? Potom to predsa nie je láska. Láska je večná. Nedá sa ju zlomiť zo dňa na deň. Bojím sa, že u mňa sa láska ku Candice nebude dať zlomiť nikdy. Liam sa vracia späť do domu, mňa necháva hojdať sa v pletenom kresle, s mojimi blúdiacimi a nekončiacimi sa myšlienkami.

Candice

Možno by som sa mala prestať snažiť. Možno by som mala prestať kontaktovať Zayna, respektíve snažiť sa ho skontaktovať. Ignoruje ma. Úplne. Nečudo, veď som sa s ním rozišla. Lenže ja som tá, ktorá by ho mala ignorovať a úplne na neho zabudnúť, no nie je to také ľahké, ako som si myslela. Láska robí s ľuďmi naozaj divy. Niekedy si predstavujem, čo by bolo, keby Michael nikdy nespravil to, čo spravil. Čo by bolo, keby ma neznásilnil. Viem si to úplne prestaviť. Ľúbili sme sa, naozaj. Všetci z nášho ročníka na strednej, rodina a priatelia by sme sa stretli o päť, či šesť rokov na našej svadbe. Michael by ma požiadal o ruku na jarnej prechádzke, keď by kvitli snežienky. Bolo by to také romantické, presne ako to, že by som oznámila svoje tehotenstvo pri prípitku na svadbe. Bolo by to dokonalé, nenahraditeľné. Lenže keby som zažila toto všetko, možno by som nikdy nešla na koncert, pretože by som nemala potrebu rozlúčiť sa so svojím tínedžerským životom. Nikdy by som nemala fotku s úžasnými chlapcami a nikdy by som nepočula ich dokonalé hlasy, ktoré sú naživo snáď stokrát krajšie než na CD-čkách. Nikdy by som nespoznala Zayna. Nikdy by som s ním nezažila tie najkrajšie chvíle. Nie svadba s Michaelom by bola nenahraditeľná, ale život so Zaynom, chvíle so Zaynom. Tie sú a aj boli nenahraditeľné. Keby som mohla niečo vrátiť späť, bola by som s ním naďalej. Nerozišli by sme sa, boli by sme šťastní a spolu by sme všetko zvládli. Viem však, že toto sú len slová, ktoré by nemohli byť pravdou, pretože Michael by nás nikdy nenechal na pokoji.Telefón v kuchyni zvoní, tak sa k nemu ponáhľam, aby vyzváňanie nezobudilo Scarlett. Na displeji svieti Ocko."Áno, tati?" Žeby ma znovu prišli navštíviť a preto volajú?"Can?" Počujem, ako ocino na druhej strane telefónu poťahuje nosom. Plače?"Čo sa deje, oci?" Môj otec neplače. Málokedy. Iba keď niekto zomrie. Snáď nie."Mala by si sa vrátiť domov." Vrátiť sa domov? Toto je môj domov. Do Anglicka sa nemôžem vrátiť, nie teraz, keď už začínam zabúdať. Alebo si to aspoň myslím."Ale prečo? Deje sa niečo?" Počujem, ako sa otec ešte viac rozplače."Tvoja mama je chorá. Vážne chorá."Nikdy si nemyslite, že keď je váš život zrazu dobrý a pokojný, asi to tak Boh chcel. Nie, je to len príprava na niečo, čo príde. Na niečo zlé. Je to príprava na úder pod pás, ktorý vás zrazí na kolená.

Druhá séria na svete :3 Časti sa budem snažiť posielať pravidelne.