17 and mother

ten

Candice
Keď niekoho milujete, milujete ho naozaj. Keď niekoho milujete, nemáte čas uvažovať nad tým, čo by sa stalo keby... Proste si musíte uvedomiť, či tú osobu milujete viac ako seba. Som si istá, že Zayna milujem viac ako seba. Oveľa viac. Možno by som mala viac rozmýšľať, ale v láske sa nekladú medze. Nie je o čom rozmýšľať. Mám maximálne dve sekundy na to, aby som ho zachránila. Maximálne dve sekundy. Nerozmýšľam, proste sa bezmyšlienkovite vrhám pred neho.
"Milujem ťa, Zayn!" skríknem skôr, než pocítim bolesť, ktorá pohltí celé moje telo. Chcela by som povedať ešte niečo, napríklad nech dáva pozor na Scarlett, ale nevládzem. Ocitnem sa v tme. Je tu zima. Nič nevidno. Nikto tu nie je.

Zayn
"Milujem ťa, Zayn!"
Skôr než si uvedomím, čo sa deje, Candice mi akoby padá do náručia. Nepadá, zosypala sa. Vystrelil guľku. Michael vystrelil guľku. Ja však nič necítim. Candice sa mi celá zrúti do rúk a ja cítim, ako mi niečo presakuje cez jej oblečenie na moju ruku. Niečo červené. Krv. Zatočí sa mi hlava. Michael. Pištoľ. Guľka. Krv. Candice. Moja Candice!
"Candice! Candice!" Nereaguje. Neodpovedá. Len leží. Pokojne leží.
"Čo si to spravil?" Moje oči smerujú na Michaela, ktorý omráčene stojí a stále drží zbraň v ruke. Keď sa pozrie na Candice, bezbrannú Candice, pustí ju na zem.
"Ja-ja... Tá guľka mala trafiť teba!" Nezaujíma ma, čo rozpráva. Slzy mi stekajú po tvári. Ruky mám celé červené z toho, ako jej tečie krv. Jednou rukou zatlačím na jej ranu. Čo mám dopekla robiť?
"Vypadni! Kurva vypadni skôr, než ťa zabijem!" Stále tlačím na jej ranu, ale kričím na Michaela. On za to môže! Za všetko si môže sám! Candice, láska. Prečo to len spravila?
"Prosím záchranku! Je tu jedna žena, postrelená, rýchlo!" Nadiktujem adresu do telefónu, keď vytočím 999. Plačem a stále stláčam ranu.
"Nemôžem ma opustiť!" Nie, nemôže. Musí zostať so mnou. A so Scarlett.
"Candice, neodchádzaj mi!" Nemá to význam. Nereaguje, nepočuje ma, nehýbe sa.
"Candice!" Len oddychuje. Je to akoby spala. Nič sa nedeje.
---
"Je mimo ohrozenia života." Doktor, ktorý ju operoval, konečne vyšiel zo sály.
"Prvých 48 hodín bude kľúčových. Pokiaľ sa nič nepokazí, môžeme si oficiálne vydýchnuť." Chcel by som ho objať, poďakovať mu. Môj jazyk však nedokáže vysloviť ani hlásku.
"Ďakujeme." Liam vedľa mňa pohotovo zareaguje.
"Môžem ju vidieť?" ticho poviem. Nie som si istý, či ma doktor počul, ale dúfam, že áno.
"Na chvíľu."
"Ďakujem." Predtým než odídem z čakárne, nahnem sa ku Scarlett, ktorú má na rukách Niall.
"Za chvíľu sa vrátim, zlatíčko." Ešteže ona je v poriadku. Nezvládol by som, keby sa im obom niečo stalo. Nieže by som to teraz zvládal.
Vojdem do miestnosti, v ktorej leží moja láska. Candice. Je tak bledá. Je pripojená na hadičky k rôznym prístrojom. Sadnem si k jej posteli a chytím ju za bezvládnu a studenú ruku. Uvedomím si, čo sa vlastne stalo. Zachránila môj život, pričom obetovala ten svoj. Alebo ho bola ochotná obetovať. Nechala streliť guľku, guľku, ktorá mala byť venovaná mne, do seba. Len preto, že ma miluje. Miluje ma.
"Aj ja ťa milujem, Candice." Želám si, aby som ju v ten deň vypočul a aby som jej aj ja mohol povedať, že ju milujem. Želám si, aby počula ako ju milujem.
Človek sa zo svojich chýb poučí až vtedy, keď si uvedomí, akú veľkú chybu naozaj urobil. Uvedomujem si, čo som spravil. Nedal som niekomu šancu. Nedal som jej šancu. Teraz chcem vrátiť všetko čo bolo. Chcel by som ju objať a povedať jej, ako veľmi ju milujem. Nemôžem. Možno preto, že Candice leží s hadičkami v rukách, cez ktoré kvapká nejaká tekutina. Celý hrudník má obviazaný a ťažko dýcha. Možno práve preto jej nemôžem dokázať ako veľmi ju milujem.
"Milujem ťa, Zayn!" Chcel by som to počuť znovu a znovu. Pozriem sa na svoje ruky. Už sú čisté, no ja na nich stále vidím krv. Myslím si, že tam je.
"Milujem ťa, Candice. Naozaj ťa milujem."

Michael
"Ako to myslíš, že si ju postrelil?" Leo nechápe, čo sa mu snažím povedať.
"Proste som mieril na Zayna a ona tam skočila, keď som stlačil spúšť." Hlavu si vložím do dlaní. Nie, ju som nechcel postreliť.
"Toto ti len tak neprejde a ty to vieš. Na čo si, doriti, myslel?" Myslel som na to, že to hajzla zabijem.
"Musíš vypadnúť." Leo ma prepichuje pohľadom. Zo šuplíka vyberá falošný pas a všetky potrebné doklady.
"Kam pôjdem?" Vždy má záložný plán. Aj dva.
"Myslím, že tieto hviezdičky to len tak nenechajú a dajú ťa pekne na políciu. Nemôžeš tu zostať. Pôjdeš do Ruska. Tam sa aspoň chvíľu schováš."
"A potom?" Rusko. Samozrejme.
"Potom záleží od toho, ako sa bude situácia vyvíjať. Buď ťa čaká Nový Zéland, alebo Amerika." Vždy som chcel vidieť Nový Zéland.
"Ďakujem."
"Vieš, že máš za čo. Choď už." Jednou rukou ma objíma a posiela ma von z dverí. Schmatnem svoje nové doklady a beriem svoju batožinu. Nechcel som jej ublížiť. Teraz musím odísť.

Candice
Drží ma za ruku. Cítim to. Nedokážem sa však pohnúť, ani mu ruku stlačiť. Nedokážem otvoriť oči. Nedokážem vysloviť slovo. Nič. Stále je tu tma. A ticho. Zaynove ruky, ktoré spoznám vždy, nie sú jediné. Jeho pomalý a trhaný dych, ktorý je prerušovaný tichými vzlykmi a šepkaním môjho mena, ma usvedčí v tom, že je to naozaj Zayn. Chcela by som ho objať, utrieť mu slzy a pobozkať ho, bez ohľadu na to, či ba sa mu to páčilo alebo nie. Nie som schopná sa však ani len pohnúť. Dokážem len dýchať, ale jeden nádych mi spôsobuje bolesť, ako by ma opakovane prešiel vlak veľkou rýchlosťou.

Liam
"Scarlett, neplač. Maminka bude v poriadku, šššš..." Teraz ju držím ja, pretože Niall si išiel kúpiť do nemocničného bufetu jesť. Naozaj dúfam, že to čo tej malej rozprávam, aj bude pravda. Síce mi nerozumie, o pár rokov by mi mohla vyčítať, že som jej klamal, keby sa stalo niečo jej mame! Nie. Nič sa nestane. Nemôže. Kvôli Zaynovi a Scarlett to musí vydržať. A kvôli mne. Musí.

Posledný odsek o Liamovi je veľmi dôležitý. Teda tá jedna veta je dôležitá.