17 and mother

nine

1725 slov. Najdlhšia kapitola.

Zayn
Zaklopal som na mohutné dvere, ktoré sa po pár sekundách otvorili. Nestála v nich však Candice, ani jej rodičia, ale Michael. Okamžite som ho schmatol a pritlačil ho o stenu.
"Kde je Candice?" Nie, nemohol jej nič spraviť.
"Tu som, Zayn. Pusti ho." Spoza rohu vyšla Candice. Vlasy mala rozpustené a vo vlnách jej padali na plecia. Kruhy pod očami a unavené oči ukazovali, že sa pár nocí pravdepodobne nevyspala. Neochotne som Michaela pustil. Zabával sa na tom, ako som vybuchol a hneď sa uškŕňal. Spľasne mu ten úsmev na tvári.
"Čo tu robí tento?" Pohľadom a aj telom sa otočím ku Candice, ktorá chápe, na koho je moja otázka myslená, ale skôr než môže odpovedať, vloží sa do toho Michael.
"Tento má aj meno, keby ťa to zaujímalo."
"Nie, naozaj ma to nezaujíma." Candice si odkašľala. Naozaj sa čudujem, že tu ešte ten úbožiak stále je. Už dávno mohol vypadnúť.
"Vlastne sa prišiel oficiálne zoznámiť." Jej oči prosia tie moje, nech som pokojný. Ruky však zatínam do pästí. Takže sa prišiel zoznámiť. Pravdepodobne s mojím pravým hákom.
"A porozprávať." Porozprávať. Aby som mu ja neporozprával, akú chuť mu mám vraziť.
"Myslím, že my sa nemáme o čom rozprávať." Nenávisť, ktorú k nemu cítim, zo mňa priam vyžaruje.
"A ja si zase myslím, že sa máme o čom rozprávať. Čo ty na to, Candice?" Ruky si preplieta, hrá sa s prstami, keď sa na nás zadíva.
"Keď si už prišiel, asi by sme sa mali porozprávať." Úprimne? Nechápem na čo. A o čom. Tento chrapúň mi nestojí za to, aby som si jeho menom čo i len špinil papuľu, nie to ešte sa s ním rozprávať.
"Možno by sme si mohli ísť sadnúť do obývačky." Candice prikývla. Nechcela robiť problémy, alebo sa hádať. Ale som tu s ňou, nemusí sa ničoho báť. Michael teraz predsa nič neskúsi, nič jej neurobí. Cítim ako mi pulzuje ruka. Naozaj mám chuť ju použiť. Použiť ju tak, aby na tvári toho hajzla vznikla modrina na niekoľko dní.
Posadil som sa na gauč, vedľa mňa si sadla Candice a Michael sa posadil do kresla a tváril sa ako najväčší pán. Bože. Len dýchaj, Zayn, len dýchaj.
"Kde je Scarlett?" Naozaj by som ju chcel znovu vidieť. A poriadne ju objať. A smiať sa na tom, akoby ma oslintala.
"Leží vedľa." Našťastie. Naozaj nie je potrebné, aby videla či počula nejakú hádku. Alebo bitku. Chvíľu je ticho, Candice sa napije z pohára, ale nič nehovorí. Čaká, kým začne Michael. Chcel by som mať toľko trpezlivosti ako ona.
"Možno by si mal začať rozprávať. Alebo skôr vysvetľovať," vyprsknem na Michaela. Doteraz len sedel, rukou si podopieral hlavu a ostražito nás sledoval. Prišiel som sa rozprávať s Candice, tak nech si povie svoje a konečne vypadne.
"Och, samozrejme, tie telefóny. Predpokladám, že už vieš, prečo sa s tebou Candice rozišla, však?" Kvôli tebe, idiot. V jeho hlase počuť, že sa v tom vyžíva. Zadok potlačím do sedačky, aby som na neho náhodou nevyskočil. Chce to pevné nervy, Zayn. Po malom uchechnutí pokračuje v rozprávaní. Vlastne vo vysvetľovaní.
"Povedal som jej, že ťa nemá kontaktovať, proste má na teba zabudnúť a dať ti zbohom. Je tak, Candice?" Chce, aby mu to potvrdila a preto opäť prikývne. Akoby potreboval, aby mu to niekto dosvedčil.
"Nemohol som riskovať, že za pár dní sa k sebe opäť vrátite. Tým, že Candice odišla do Francúzska, mi nahrala do karát. Zablokovať vaše telefonáty nebol problém." Naozaj to spravil. Asi som to len potreboval počuť od neho. Moja nenávisť k nemu však opäť vzrástla. Možno že by sme si všetko vyriešili a nažívali spolu s Candice v mieri a v láske. Namiesto toho tu dnes sedíme a počúvame jeho idiotské kecy.
"Lenže potom Candice začala posielať listy. Listy! Bože, kto v dnešnej dobe posiela listy?" Neveriacky sa pozrel na Candice. Tá sa začervenala a pramienok vlasov, ktorý jej spadol do tváre si zasunula za ucho.
"Na moje šťastie, ľudí mám všade. Listy som teda dostal do schránky nakoniec ja, nie Zayn. Bolo krásne čítať, ako ho miluješ, zatiaľ čo on sa zožieral doma s cigaretou v hube." Toto stačilo na to, aby som vybuchol. Nebolo to kvôli nejakým listom, či zablokovaným telefonátom. Bolo to kvôli všetkému. Kvôli tomu, že znásilnil tak nádherné a mladé dievča. Bolo to kvôli tomu, ako jej ublížil a zbil, keď som ju ja nemohol ochrániť. Bolo to kvôli tomu, že som ju tak veľmi miloval.
Moja ruka konečne pristála na jeho brade. Nebránil sa, nechal, nech ho udriem. To ma prekvapilo, až kým so neuvidel, čo držal v ruke.