17 and mother

eight

Candice
Ľudia hovoria, že vás milujú, ale neskôr o vás nechcú ani len počuť. Ľudia hovoria, že vás chránia, pritom vám ubližujú. Ľudia hovoria, že nám bude lepšie bez niektorých ľudí, pritom však trpíme.
Nič si nenechal vysvetliť, možno keby si nechal všetko by bolo inak. Nesedela by som na parapete okna a nečítala depresívny román, ktorý som čítala už toľkokrát, že slová viem naspamäť. Nie, nesedela by som tu. Bola by som vonku s malou Scarlett, ktorá by sedela v kočíku a prechádzali by sme sa parkom, ktorý by voňal po kvetinách rôzneho druhu. A neboli by sme samé. Bol by s nami aj Zayn.
Scarlett začína loziť po štyroch a tak búcha do všetkého naokolo, hlavou buchla do stola a rozplakala sa. Zdvíham ju na ruky a bozkávam jej čelo, ktoré si tak silno udrela. Preruší nás zvuk môjho telefónu. Vždy zavolá niekto v tej najhoršej chvíli.
"No tak, Scarlett, tíško. Bude to dobré." Znovu a znovu jej dávam pusu na čelo a hojdám sa s ňou v rukách. Medzitým mobil začne opäť zvoniť a tak ho otrávene zdvihnem zo stolu. Na obrazovke sa mi ukazuje neznáme číslo a tak chvíľu váham, či to zdvihnúť.
"Prosím?" Možno by som mala povedať, kto je pri telefóne.
"Candice?" Počujem Zaynov hlas. Srdce mi vynechá jeden úder.
"Áno, Zayn?" Tak krásne vyslovuje moje meno, že sa ho snažím napodobniť, keď vyslovujem jeho meno ja.
"Mohli by sme sa dnes stretnúť?" Nie som si istá, či som dobre rozumela. Chce sa stretnúť? Potom všetkom, čo mi povedal? Chcem ho vôbec vidieť?
"Samozrejme." Samozrejme, že ho chcem vidieť, veď ho stále milujem.
"Prídem po teba. Za dve hodiny, dobre?" Opäť ho uvidím. Možno to však dopadne ešte horšie ako naše posledné stretnutie.
"Dobre, čakáme ťa." Scarlett prestala plakať, akoby vedela, že to volal Zayn. Akoby mal na ňu nejaký čarovný účinok. Presne tak, ako má aj na mňa.
Zayn
"Už si sa s ňou dohodol?" Niall sa nedočkavo pýta, keď si ešte nedočkavejšie odhryzuje zo svojho kúska pizze.
"Áno, práve teraz." Cítim, ako sa mi zviera žalúdok. Nie som si celkom istý, ako bude reagovať, keď jej poviem, že som blbec, ktorý sa zmýlil a ktorý ju stále miluje.
"Neboj sa, odpustí ti." Občas ma desí, ako vie Niall odpovedať na moje nevyslovené myšlienky. Akoby mi ich vedel čítať.
"Kto mu odpustí?" Do kuchyne vojde Liam, ktorý má ešte mokré vlasy. Pravdepodobne sa sprchoval.
"Candice odpustí Zaynovi. Však, Liam?" Liam do mňa zapichne svoj pohľad, ale nič nehovorí. Po chvíli premýšľania sa však ozve.
"Aj keď mu odpustí, nezabudne na to, čo jej povedal." Má pravdu. Jedna vec je odpustiť, druhá zabudnúť. Zayn Malik sa však nevzdáva.

Michael
"Áno, Dean?" Ten chlapec je vážne cool. Dokáže zistiť všetky informácie, ktoré potrebujem behom pár hodín.
"Práve som sa dopočul, že Zayn dnes ide za Candice. Pravdepodobne si všetko vysvetliť." Takže vysvetliť...
"Kedy?"
"Za dve hodiny." Nedalo mi to a musel som sa spýtať.
"Odkiaľ si si taký istý?" Zatiaľ všetko čo zistil bola pravda. Kde bol ten chalan doteraz?
"Kamarát pracuje u nich v ochranke. Takže máme s nimi v podstate priamy kontakt." Zasmejem sa, je to presne taká istá sviňa, ako som ja.
"Dean, opäť si nesklamal. Sleduj všetko aj naďalej a ozvi sa mi."
"Samozrejme." Je tak ochotný, nie ako niektorí iní ľudia. Pristúpim k stene a na čierny trezor naťukám moje osemmiestne číslo, ktoré slúži ako heslo. Sejf sa otvorí a ja z neho vyberám všetko, čo potrebujem.
Candice
Prečo príde? Načo príde? Chce mi niečo povedať? Udobriť sa? Vynadať mi? Vypočuť si ma? Nie, to asi nie. Určite si už vypočul Liama. Prečo teda príde? Nestačilo, že sa sme sa rozprávali minule? Potrebuje sa mi stále pripomínať? Ak áno, ani nemusí. Aj tak na neho stále myslím. Zvonček zazvoní, a tak rýchlym krokom a na rukách so Scarlett idem k dverám.
"Čo tu robíš?" Zdesene sa spýtam.
"Prišiel som na návštevu. Som sklamaný, že si mi nezavolala, že si sa vrátila s mojou dcérou. Naozaj sklamaný." Jeho hlas je tak slizký. Celý je slizký.
"Zabudla som." Teraz si naozaj prajem, aby Zayn prišiel čím skôr.
"Och, Candice. Mala by si sa naučiť nezabúdať." Opatrne si skusnem peru a nesmelo prikývnem. Asi som mu mala dať radšej vedieť a nemusel by takto vtrhnúť. Aj keď, čo ma po ňom? Dobre, Scarlett je jeho dcéra, ale za akých okolností...
"Môžem si ju trochu podržať?" Nie, nikdy! Viem však, že sa nevzdá. Neochotne prikývnem. Nechcem sa hádať, ale nechcem aby sa niečo stalo. Spolupráca. Treba spolupracovať a všetko bude dobré.
"Páni. Je tak veľká!" Vyrástla. A teraz sa zaujíma? Teraz? Prečo sa vôbec zaujíma?
"Už vie loziť."
"Loziť?" Položil ju na zem a Scarlett hneď začala loziť kade-tade.
"Načo si prišiel dnes?"
"Na návštevu."
"Takéto návštevy si môžeš odpustiť, Michael." Flochnem na neho pohľadom. Nechcem, aby tu bol. Nechcem, aby sa pozeral na Scarlett ako lozí po kobercoch. Nechcem, aby tu bol a dýchal vzduch v rovnakej miestnosti ako ja.
"Počul som, že dnes príde na návštevu Zayn. Myslel som, že by si nás mohla konečne poriadne zoznámiť. Naozaj poriadne?" Zoznámiť, aha. Počkať, čože? Odkiaľ vie, že sem príde Zayn? Sakra! Vravela som mu, že sme sa rozišli, čo je pravda, ale...
"Michael, nie je to tak, ako si myslíš."
"Candice, nič nehovor. Počkajme na Zayna a všetko si vyjasníme." Nie, nechcem si nič vyjasňovať.
"Možno by si mal radšej odísť." Vypustí zo seba hlasný smiech.
"To ani náhodou! Nenechám si ujsť dnešné veľkolepé zoznámenie!" Nepotrebuje k tomu ešte aj fanfáry?
"Ako chceš." Scarlett radšej uložím do postieľky. O pár minút zaspáva, Michael si spravil čaj a sadol si na gauč, akoby bol doma. Zvieralo mi žalúdok. Michael a Zayn v jednej miestnosti. Nie, to nedopadne dobre.

Nechápem, prečo nikto nemá rád Michaela. Veď on je taký úžasný (okrem toho, že je násilný, drzý a nechutný) :D :3