Si kompletný ?!!

Part.1 Nový domov

31. augusta

Volám sa Mia Handersonová a mám 16 rokov mám orieškovohnedé vlasy, tmavohnedé oči a meriam okolo 168 cm (som rada že niesom nízka ako moja teta:-)). Môj život je ako sa to dá povedať, nudný a obyčajný, ale všetko sa zmení v jeden osudný ďeň keď:

"Mia vstávaj! Zbal si kufor odchádzame!" zakričal môj otec.

Vstala som z postele, pozrela sa do zrkadla "na to že som skoro celú noc nespala a točila sa v posteli ako paragraf vyzerám docela dobre ani moc strapaté vlasi nemám." povedala som si v hlave. Pomaly som vychádzala z izby keď na mňa niekto zakričal:
"Mia neschovala si mi náhodou moje obľúbené ponožky?!!" zahučal zo svojej izby môj mladší brat Josh.

"Fúúúj!" zakričala som.
S Joshom sme typický súrodenci raz sa hádame, raz spolu bez problémov vychádzame a raz sa nebavýme minimálne týždeň. Teraz si asi myslíte že je o veľa rokov mladší ale medzi nami je len rok. Josh je asi o 2 cm višší než ja, má hnedé vlasy a tmavohnedé oči a je otravný (bonusová informácia).

Prišla som do kuchyne, sadla si na stoličku zobrala lyžičku a začala jesť svoju prázdnu misu cereálií.
Počkať PRÁZDNÚ MISU CEREÁLIÍ?!!?

To sa mi ešte nikdy nestalo odkedy som začala chodiť do školy (keď som mala 6 rokov) každý každulinký deň by som vstala z postele prišla do kuchyne a tam by boli hotové cereálie s mliekom aj keď mala mama chrípku tak či tak mi urobila cereálie s mliekom. Ale dneska nebolo niečo v poriadku rozhodla som sa to zistiť.

Prišla som potichu do spálne za rodičmi, mama ešte spala nechcela som ju zobudiť tak som chcela potichu po špičkách pricupitať k tatovej posteli ale tá prekliatá vŕzgajúca polaha mamu predsa zobudila. Mojím najjemnejším hláskom som sa spýtala
"Tatíí, prečo nemám na stole pripravené cereálie?" A potom môj tato povedal niečo čo som dúfala že nepovie kím nebudem mať minimálne 18 alebo kím sa neodsťahujem.

"Mia s mamou sme rozmýšlali a dohodli sme sa že už máš 16 rokov a od dneska si budeš musieť začať robiť sama raňajky." povedal otec prísnym hlasom.

Bez slov som sa otočila na päte a odišla zo spálne, nemala som chuť sa s nimi hádať.

Vrátila som sa do izby a začala si baliť veci "Mia už máš zbalené všetky veci? Za polhodinu odchádzame." Oznámila mi mama.

O 4 hodiny neskôr

Akurát vchádzame do nášho nového domu konkrétnejšie povedané, bytu.

Je to pre mňa nezvyk pretože som odmalička vyrastala v dome.

Keď sme vošlu dnu vyzeralo to tam skvele, vôbec nie ako som si to predstavovala; stáré, poškodené, pokazené, nie, bolo to tam pekné, moderné.

V obývačke bola čierna kožená rohová sedačka, oproti nej bol nízky čierny stôl.

Rýchlo som bežala sa pozrieť ako vyzerá moja izba.
Bola krásna, steny boli svetlo-fialové, posteľ bola veľká, oproti postele bol písací stôl s s veľkou stoličkou, na pravom rohu izby bola stavaná skriňa a vedľa písacieho stola boli dve vysoké skrinky na učebnice a knihy.

V strede izby bol malý fialový koberec s kvetinkami. Keď som sa pozrela za dvere boli tam vešiaky a o jeden vešiak bol zavesený neuveriteľne prekrásny ligotajúci sa strieborný náramok so štyrmi príveskami. Nevedela som kde ale vedela som že som ten náramok niekde videla, zrazu mi to došli veď mňe sa o tom istom náramku snívalo!

Ahoooj!!!

Dúfam že sa vám tento začiatok zatiaľ páčil ja viem že to neni zatiaľ zauimave ale predza je to len začiatok dúfam že si to veľa ludí prečíta a že budú aj pár VOTES.