Si kompletný ?!!

Part.13 Môj prvý let

Dalšia kapitola na svete.
Dúfam že sa vám bude páčiť.

S úžasom na tvári som sa oozerala na draka. "Je krásna však?" Povedal anonym.
"Nič krajšie som vživote nevidela" povedala som stále v úžase.
"Volá sa Diamond,"
"Krásne meno, pre krásnu dračicu," usmiala som sa a pozrela sa na ňu. V inom prípade by som sa bála čo i len na draka pozrieť ale keď je tu anonym, vôbec sa nebojím.
"Môžem si ju pohladkať?" Pre istotu som sa spýtala.
"Áno ale dávaj si pozor ak budeš k nej zlá, draci a hlavne dračice sú veľmi vznešené takže... vieš kam tím mierim."
"Ano viem a nebojsa dám si pozor,"
"A Mia nezabudni, ak sa jej zapáčiš a ona sa zapáči tebe budeš sa s ňou môcť rozprávať. Veď uvidíš," dopovedal a usmial sa na mňa.

"Tak ako sa volá môj drak?" opýtal sa Josh.
"Ešte nemá meno, vymysli nejaké meno preňho ty."
"Čokeby som ho nazval Labka."
"To snaď nemyslíš vážne, máš možnosť vybrať meno stvoreniu, ktoré si si dovčera nemyslel že existuje a ty si zo všetkých mien na svete vyberieš Labka??!!" skrýkla som naňho.
"Okej, okej kľúd, vymyslím nejaké iné meno."
Ja tak nenavidím keď hovorí to jeho okej. To ma rozčuluje ešte viac.
"Nazvem ho Firefly, pre tú jeho červenú farbu."
"No vidíš Josh, nieje to až taký problém vymyslieť dobré meno." Obidvaja sme sa zasmiali.
Pozrela som sa na anonyma. Už sedel na Diamond.
"Poď Mia!" zakričal.
Prišla som ku drakovy z prava ale snažila som sa byť čo najviac nápadná aby si ma všimla. Pretože ju nechcem vystrašiť.
Anonym mi pomohlol na ňu nasadnúť. Sedela som za ním.
"Inkognito mam dve otazky," začala som,
"No tak daj," povedal pobavene.

"Už ma fakt štve ťa volať inkognito alebo anonym keď mi nechceš ukázať kto si tak mi aspoň povedz meno."

"Ale keby som ti povedal meno tak by si zistila kto som."

"Tak si nejaké meno vymysli."

"No tak dobre, volaj ma Arthur."

"Arthur, penkné meno. To si si vymislel?"

"Nie to je moje druhé meno,"

"Aha a tvoje prvé meno začína tiež na A?"

"Ano,"

"Tak preto ten prívesok,"

"Čo? Čo tím myslíš?"

"Všimla som si že nosíš prívesok s písmenom A."

"Si veľmi chitrá vieš o tom?"

"Ach ďakujem." Povedala som a obidvaja sme sa zasmiali.
Potom Arthur (to je nezvyk ho tak volať ale lepšie než anonym) zakričal na Josha:
"Josh si pripravený?"
"Jasné!" Odpovedal nadšene.
"Mia držíš sa pevne?" Spýtal sa ma Arthur.
"A čoho?!" spýtala som sa trochu hystericky pretože nebolo nič čoho som sa mohla držať.
"No predsa mňan" povedal a usmial sa.
Pevne som si obmotala ruky okolo jeho pásu a líce si oprela o jeho rameno. Keď som sa ho dotkla trochu som sa zachvela a cítila som motíliky v bruchu.
"Mia potrebujem aj dýchať vieš o tom?" Povedal a zasmial sa.
Strašne som sa začervenala. Trochu som povolila ruky aby mohol dýhať.
"Pripravená?" Spýtal sa ma.
"Ja neviem. Asi. Nie. Niesom!"
"Mia pokoj," otočil sa a pozrel sa mi do očí. Jeho oči ma úplne hypnotizovali. Všimla som si malú hviezdičku v jeho očiach. Tak predsa je to on. Anonym so sna.
"Predsa si to ty,"
"Kto?"
"Ty si ten anonym s mojich snov, ten prívesok, tie oči..."
Usmial sa a dal mi pusu na líce. Celá som sa zachvela, no potom jediné co skm dokázala bolo sa usmievať.
"Už som pripravená."
Anon-Arthur sa otočil späť. Obmotal si ruky okolo Diamondninho krku.
"Diamond pripravená?" Spýtal sa Arthur.
Silno vzdichla.
"To beriem ako áno. Hore!" Prikázal Arthur.
Diamond začala mávať krídlami. Pomaly sme sa začali zdvíhať zo zeme.
Keď sme boli asi 100 metrov nad zemov Arthur dal Diamond další pokin.
"Dones nás k palácu,"
Radšej som sa nepýtala do akého paláca.
Diamond sa rozletela vpred. Bol to nádherný pocit. Vietor mi vial vo vlasoch. Cítila som sa tak slobodne až kím mi neprišla na um jedna myšlienka.
"Arthur KDE JE JOSH??!!" Zakričala som.
"Ja neviem, myslel som že idú zanami."
"To nemôže myť pravda. Kde je Josh Arthur?!!"
"Mia ja vážne neviem, ak vzlietli a išli zlím smerom tak to je ešte v pohode ale ak spadli na druhú stranu dračej hory tak sú v nebezpečenstve!"
"Prečo?!" Hystericky som zvrieskla. Museli sme na seba kričať pretože diamond lietala veľmi rýchlo a vietor bol veľmi hlučný.
"Pretože na druhej strane sa nachádzajú 4krát väčšie netvory než sú draci!"
"Arthur musíme ich zachrániť!!"
Anonym ; ups pardon, Arhur naklonil hlavu k Diamond a dal jej príkaz
"Nájdi ich."
Diamond sa zastavila vo vzduchu otočila sa vzad a letela prudko dole. Ja som sa pevnejšie chitila Arthura aby som náhodou nevyletela. Konečne spomalila. Lieatali sme pomaly nad lesom a ja s Arthurom sme hľadali Josha.
"Mia vidím Joshovho draka leží bezhybne na zemi," oznámil po chvíli Arthur.
Diamond pristála pár metrov od červeného draka.
Vysadli sme a bežali ku drakovy. Arthur išiel rovno ku jeho hlave skontrolovať či žije. Ja som rýchlo prebehla okolo draka, ale Josha som nikde nevidela. Prišla som ku Arthurovi:
"Josha som nenašla, ako je na tom drak?"
"Je mŕtvy," povedal so smutným pohľadom. Tú odpoveď som nečakala. "Arthur hádam mi nechceš povedať že aj Josh je..." nedokázala som to dopovedať. Do očí sa mi hrnuli slzi ale ja som ich nepustila von. Snažila som sa ich zatlačiť naspäť.
Ale on si všimol že sa mi chce plakať.
"Mia neboj sa Josh je chitrí chalan, a už nieje, malé dieťa určite je v poriadku, viem to!" dopovedal a tuho ma objal.
To objatie mi veľmi pomohlo, trochu ma to ukludnilo.
"Veď sme v inej dimenzií, použi tú svoju mágiu a nájdi ho!"
"Mia síce mám 'paranormálne' schopnosti ale niečo takéto sa dá iba vo filmoch, ale napadol mi spôsob ako ho nájsť, iba potrebujem nejakú jeho vec. Mia nemáš prisebe nejakú vec ktorá patrí tvojmu bratovi?"
Až potom mi došlo že ja a Josh máme doteraz na sebe pyžamá.
"Uvedomuješ si že mám na sebe pyžamo? Asi ťažko mám niečo jeho vo vačku keď ani vačky nemám!" Anonym sa zvláštne na mňa pozrel a potom si aj on uvedomil že mám pravdu.
"Tvoje oblečenie môžem zariadiť,"
Nechápala som čo tím myslel. Ale nepýtala som sa. Arthur luskol prstami a v momente som mala na sebe iné oblečenie. Ocitla som sa predním v plavkách rukami som si zakrila brucho.
"Si kompletný??! To hádam nemyslíš vázne!!!" Húkala som naňho.
"Pre-p-páč!" Povedal a smial sa. Užíval si moje trápenie. Strašne trapne som sa cítila.
"Nechal som sa uniesť," a smial sa ďalej.
"Zmeň ma do niečoho normálného!!!"
"Dobre, dobre," luskol prstami a zrazu som mala na sebe všetko čierne. Všetko kožené. Vyzerala som ako drogový díler/motorkár.
"To snaď nemyslíš vážne!!"
"Prepáč no dobre," zase luskol prstami, no stále sa smial. Dúfala som že mi konečne dá nejaké pekné oblečenie ale znova som sa ocitla v tých plavkách. Bol to taký trápny pocit. Pozrela som sa naňho s najhnusnejším a najchladnejším pohľadom aký som mala. Určite to pochopil pretože mi potom konečne dal normálný outfit. Mala som a sebe tygrované čierne legíny k tomu tričko a mikinu ktorá mi siahala po kolená. Nemohla som si nevšimnúť ten hlboký vístrih ktorý som mala na tričku. Bola som s toho všetkého taká nahnevaná ale upokojila som sa a kľudne ale s nahhnevaným tónom som sa spýtala
"Ten výstrih si si nemohol odpustiť čo?"
"Mia len keď ti si taká becmocná, využil som situáciu,"
Ja sa ho normále bojím čo ak nenájdeme Josha a čo ak mi Arthur niečo urobí ja neviem čo mám robiť ja... hovorila som si v hlave ale s mojich myšlienok ma prerušil Arthur.
"Mia ja by som ti nikdy neublížil to hádam vieš,"
"No po tom čo si mi teraz povedal a urobil si niesom taká istá,"
"Nechal som sa uniesť, Mia prosím."
Nevedela som čo mám na to povedať.
"Mia pozri sa mi do očí," povedal ale ja som sa stále pozerala do zeme. "Mia pozri sa na mňa," ale ja som stále ignorovala. Prstami mi chitil bradu a nadvihol mi hlavu. Pozerala som sa mu do očí a potom sa ma spýtal
"Mia veríš mi?"
Nevdela som ako na to odpovedať ale predtím než som stihla niečo povedať ma pobozkal.

Nazdar
Dúfam že sa vám táto časť páčila. Vote alebo koment poteší.
P.s ospravedlňujem sa za gramatické chyby.