Si kompletný ?!!

Part.6 Nový žiak

Sadli sme si do lavice a vybrali sme si učebnice. (to sa rýmuje :))

Prišla do triedy učiteľka, ale zaňou bol ešte niekto.

"Žiaci privítajte našeho nového žiaka. Volá sa Alex Anthony." povedala učiteľka.

Alex sa len bez slov poobzeral okolo seba. Bol vysoký mal tmavohnedé vlasy a hnedé oči. Trochu som sa potešila že niesom jediný nováčik.
"Alex sadni si tam do voľnej lavice a..." učiteľla sa poobzerala a jej pohľad sa zastavil na mne. Prečo práve na mne?
"Slečna Handersonivá, mohli by ste byť Alexova pomocníčka? Ja viem že ste tu len pár dní ale myslím že by to bolo dobre keby nováčik nováčikovy ukázal školu." pani učiteľka sa pousmiala.
"Pravdaže pani učiteľka." odpovedala som a usmiala som sa na Alexa.

Povedala to čo som myslela že povedala??!! Chce aby som bola jeho pomocníčka?? To je asi krásny sen. Ja viem že som si povedala že chalana nechcem. Ale trošku snívania že by som sa mohla zapáciť takému peknému chalanovy mi neuškodí.

Rozprávala som sa sama so sebou v hlave. Pozrela som sa na Alexa a ten sa zasmial. Nechápala som prečo, ale nechala som to tak.

Keď zazvonilo, vyšla som z triedy triedy a namierila to ku skrinkám. Úplne som na Alexa zabudla. Keď som stála pred skrinkou prišiel za mnou
"Mia nevieš náhodou kde sú chlapčenské záchody?" spýtal sa zdvorilo.
"Pravdaže, prepáč, úplne som zabudla že som tvoja pomocníčka, záchody sú... Počkať! Odkiaľ vieš moje meno?"

Nieje možné aby vedel ako sa volám. Učiteľka povedala len Handersonová nikdy nespomenula moje meno. Povedala som si v hlave.

Pozerala som sa na Alexa a ten bol v úplne v rozpakoch. Neviem ako, ale cítila som ako mu začalo rýchlo búchať srdce.
Rýchlo sa pozrel doprava a doľava a v strese povedal
"Noo-oo, jaaa-aaa, videl som na tvojom zošite Mia a tak som si domyslel že je to tvoje meno."
Dávalo to zmysel.

"Aha, prepáč že som na teba tak vyhukla. Vecká sú na konci chodby, prvé dvere v ľavo." povedala som s hlavou pozerajúcou sa do zeme.

Dobre, ale stále nechápem prečo tak nervózne zareagoval keď som sa ho slýtala. Ako sa hovorí: človek nereaguje podozrivo keď nemá čo skrývať. Ale nechám to tak,  stalo sa čo sa stalo. Nechám to tak. Veď to je jedno.

Dopovedala som si v hlave.
"Chvala bohu ďakujem" povedal Alex ale nechápem prečo.
"O čom hovoríš, za čo ďakuješ?" pozrela som sa naňho so zodvyhnutím obočím.
"Hmmm, nooo, ja už idem na to vecko uvidíme sa neskôr." povedal rýchlo, otočil sa na päte a odišiel.

Keď som prišla domov. Namierila som si to rovno do izby. Sadla som si na stoličku a začala si robiť úlohy. Úlohy som robila do ôsmej pretože som sa nedokázala sústrediť. Raz som išla na facebook, potom som išla na instagram, neskôr na počítač, takže nečudujte sa prečo som sa nesústredila.

Navečeriala som sa urobila večernú hygienu a ľahla si do postele. Niekto mi zaklopal na dvere.
"Ďalej" povedala som.
Dnu vošiel Josh.
"Ja viem že ťa nemám otravovať ale môžem si k tebe lahnúť?" povedal tým najjemnejším hláskom.
"Pravdaže." pousmiala som sa.
Začali sme sa rozprávať o všetkom čo nás napadlo, ako je v šklole atď. a ani neviem ako ale nejako sme sa dostali k téme o snoch. Ja som to už nevidržala a tak som mu úplne všetko povedala. O tom náramku o anonymovi v sne o tých očiach a o tom ako som sa s niekym rozprávala v noci.
Josh sa na mňa pozeral s úžasom.
"Čo tak na mňa zízaš, niesom blázon, fakt sa to stalo." povedala som vážnym hlasom.
"Josh veríš mi?" spýtala som sa ho. Potrebujem aspoň niekoho s kým sa možem o tom porozprávať.
"Aj keď to znie ako keby si si to vymyslela, ale verím ti Mia."

Keď to povedal uľavilo sa mi. Tuho som ho objala a potom sme išli spať.
Snívalo sa mi že ma naháňa nejaké monštrum a ja som ako naschval nedokázala kričať ani behať. Tak som sa bála až som sa nakoniec zobudila. Zobrala som pohár s vodou z nočného stolíka ale opatrne aby som náhodou Josha nezobudila. No bohužial sa mi to nepodarilo pretože keď som pomaličky prenášala pohár k sebe nechtiac som ho buchla lakťom a voda sa viliala priamo na jeho tvár. Nemohla som si pomôcť a začala som sa potichu smiať. Josh sa tiež po chvíli začal smiať a vtedy sa k nám niekto pridal
"Načom sa tak smejete?" ozval sa nejaký hlas.
S Joshom sme obidvaja stíchli, posadili sme sa a začali sa obzerať okolo seba.
"Kto to povedal?" rýchlo zareagoval Josh.
Počula som ako silno mu bije srdce. Dala som mu ruky okolo ramien a povedala
"Kľúd, neboj sa to je ten anonym s ktorým som sa 'rozprávala' vtedy." upokojovala zom ho.
"To je pravda Josh. Naša konverzácia mala dokopy 10 slov." povedal a trochu sa zachichotal.
"Odkiaľ vieš moje meno?" podozrivo sa spýtal Josh.
"Preboha čo máte všetci s tími menami dneska." podráždene vykríkol anonym.

"Čo tým myslíš?" spýtala som sa.

No potom som si uvedomila že dneska v škole sa stala podobná príhoda vtedy s Alexom. Žeby toto bol Ale-... nie.

"Nie nie nie nemožné. Povedz kto si a čo od nás chceš!?" vyhŕkla som naňho, úplne som stratila nervy.
"Ja niesom nikto." rýchlo povedal.
Videla som pohybujúci sa tieň v izbe.
"Si kompletný!? Ako môžeš tvrdiť že niesi nikto keď vidím pohybujúci sa tieň?!" povedala som naštvane.

Vtedy som dostala šialený nápad. Postavila som sa na posteľ a vyskočila som na anonyma. Presne som naňho spadla. Obidvaja sme sa zvalili na zem. Josh sa na nás s údivom pozeral.
Aj keď som sa pozerala anonymovy rovno do tváre stále som nič nevidela.

Jediné čo som videla bola obris retiazky ktorú mal na krku.
Boli sme strašne blízko seba.
"Prečo ti nikdy nevidím so tváre?" musela som sa spýtať.
"Ti si ma už videla." povedal pošepky.
Dal mi pusu na líce a luskol prstami. V tom momente som sa cítila akoby sa svet pomaly vypínal a ja som zaspávala. Anonym ma zdvihol z koberca a preniesol na posteľ. Pozrela som sa na Josha a došlo mi že anonym ho musel už dávno uspať pretože spal ako bábätko. Poslednýkrát som sa chcela pozrieť na anonyma ale už tam nebol. Zavrela som oči a počula som ako mi niekto povedal
"Dobrú noc a sladké sny." povedal asi anonym. Zaspala som.

Ahoj!
Dúfam že sa táto časť páčila. VOTE alebo COMENT poteší. Ospravedlňujem sa za gramTické chyby.
!Adiós!