Si kompletný ?!!

Part.14 Palác

Ospravedlňujem sa za to že som dlho nevydala žiadnu kapitolu ale mala som toho veľa škola, písomky... dúfam že sa vám bude táto časť byde páčiť.

Arthur/anonym

Spýtal som sa jej
"Mia veríš mi?" Ale ona sa stále pozerala do zeme.
"Mia pozri sa na mňa," ale stále ma ignorovala. Prstami som jej chitil bradu a nadvihol jej hlavu. Konečne sa na mňa pozrela. "Mia veríš mi?" Sústredene mi hladela do očí a ja som jej pohľad opätoval. Nevydržal som to a pobozkal som ju.
Bozk bol krátky. Odtiahol som sa od nej a spýtal sa jej znova
"Mia veríš mi?"
Zasmiala sa a prikívla. Mne sa tiež
objavil úsmev na tvári.
Luskol som prstami a napravil jej ten výstrih na tričku. Vďačne sa na mňa pozrela.
"Mám nejakú Joshovú vec."
Zrazu povedala Mia.
"Dáš mi tú vec?" Spýtal som sa.
Dala si ruku do vačku a vitiahla z nej kúsok látky.
"Odkiaľ to máš?" prekvapene som sa spýtal.
"Vieš ako niektoré deti majú svoju oblúbenú hračku alebo plyšáka no tak Josh má handričku. Neviem prečo ale má k nej strašne silné puto. Je malá takže ju úplne všade nosí so sebou. Pred pár dňami mu vypadla z vrecka a aby ju nestratil som si ju dala do najbližšieho vačku. A ty si vyberal oblečenie s mojej skryne tak som to našla. Ako ho chceš nájsť?" Dopovedala a usmiala sa.
Podišiel som ku nej a zobral si tú handričku. Prišiel som ku Diamond, ona sklonila hlavu ku mne. Handričku ktorú som mal v ruke som jej priložil pred nos. Ovoňala ju.
"Nájdi ho kráska." Povedal som potichu.
"Poď sem!" Zakričal som na Miu.
Pribehla ku mne. Obidvaja sme nasadli na draka. Vzlietli sme. Diamond lietala bližšie a bližšie ku zakázanému lesu. Musím to Mii povedať.
"Ďalej už ísť nemôžeme." Povedal som bez žiadneho vysvetlenia. Nemôžem jej povedať prečo zbláznila by sa.
"Si zo mňa robíš srandu však??!!" hystericky zaziapala.
"Ani náhodou musíme nájsť Josha."
"Už nemôžeme pokračovať. Teraz keď už sa stmieva ani náhodou nie! Musíme ísť do paláca. Zajtra budeme pokračovať. Ale dnes už to nieje bezpečné."
Mia ma prekvapila. Nič na to nepovedala. To som rád.
Za 10 minút sme prileteli k palácu.
Vysadli smez draka a išli smerom ku bráne. "Ty bívaš v paláci?" Spýtala sa Mia prekvapene.
"Áno"
Prišli sme ku bráne.
"Môžem vojsť dnu?" Spýtal som sa ironicky.
Strážníci sa na mňa pozreli a zasmiali sa a povedali
"A ty kto si myslíš že si, princ?" Povedali.
Až potom mi došlo že ja mam na sebe stále masku. Pozrel som sa na Miu ale tá obdivovala okolie. Otočil som sa k stráznikom a nadvihol som si masku
"Áno som," povedal som. Tak to mi vyšlo. Ihneď im odišiel úsmev s tváre. Bez slov ma pustili dnu. Masku som si dal znova na tvár.
"Tak to si ešte s vami vybavím." Povedal som zákerne. Ja viem som hnusný ale baví ma to.
"Mia poď." Otočila sa na mňa a išla za mnou. Prešli sme cez obrovskú chodbu. Až sme došli do hlavnej mistnosti. Ale ako to ja volám obývačka.
"Mama? Si tu?" Spýtal som sa.
Z menšej miestnosti vyšla moja mama kráľovná Sierra.
"Ahoj mami," povedal som a usmial som sa.
"Poznám vás?" Povedala moja mama.
"Mama veď to som ja." Neverím že ma vlastná mama nepoznala. Pockať veď ja mám stále na sebe tú masku. Tak toto som pos'*^.
"Alex syn môj? To si ty?" Povedala mama prekvapeným hlasom.
"ALEX??!!!" Vykrýkla Mia.

Dúfam že sa vám táto časť páčila. Ospravedlňujem sa za gramatické chyby. Vote alebo koment poteší.
Adiooos.☺