Si kompletný ?!!

Part.2 Prvý deň v novej škole

Celú noc som nemohla spať, som taká nervózna z toho, že začínam v novej škole 9. ročník. Som strašne zvedavá na triedu, aké budem mať spolužiačky, dúfam že si nájdem nejaké kamošky.

Na chalanov som tiež veľmi zvedavá pretože v mojej starej škole sme mali samích retardov ani pekný neboli.

Akurát stojíme s Joshom pred bránou školy.

Obidvaja máme uniformi. Dievčatá na prvom stupni majú šedé šaty, šedé sako s logom školy, šedé podkolienky a musia k tomu nosiť čierne baleríny. Dievčatá/mladé dámy na druhom stupni majú šedú sukňu žltú košelu k tomu červenú kravatu, šedé sako, šedé podkolienky a k tomu musíme tiež nosiť čierne balerínky (asi ma s toľkej šedej farby trafí šlak).

Od riaditeľky som dostala klúčik ku skrinke a mapu školy. Škola bola obrovská, toľko tried. Za 10 min som našla svoju skrinku mám číslo 234. Otvorila som ju a začala do nej dávať učebnice keď za mnou prišlo nejaké dievča
"Ahoj ako sa voláš? Ja sa volám Jasmína ale môžeš ma volať Jasmi. Si tu nová však? Jééj dúfam že budeme spolužiačky boli by sme skvelé kamarátky možno aj najlepšie!" začala hovoriť. Je strašne ukecaná. Tak som jej odpovedala.
"Ahoj áno som nová, volám sa Mia Malvojová. Nemohla by si mi prosím pomôcť? Neviem nájsť triedu 9K." povedala som.
"Jupíííí!" zvrieskla.

"Predsa sme spolužiačky!!! Poď so mnou, spýtam sa učiteľky či by som nemohla byť tvoja pomocníčka." povedala nadšene.
"Čo robí pomocníčka?" Spýtala som sa ako totálny idiot. Veď viem čo robí pomocníčka prečo som sa takú retardovanú otázku spýtala???? Asi preto pretože som MEGA nervózna.

Jasmi mi tam začala vysvetlovať. Viem že by asi nikdy neprestala rozprávať tak som jej skočila do reči pretože za minútu bude zvoniť a mi sme stále pri mojej skrinke. "Jasmi prosímťa mohla by si mi ukázať našu triedu pretože zachvílu bude zvoniť."
Jasmi sa usmiala a potom zázrakom prestala jovoriť a vyrazili sme do triedy.

Vošli sme do triedy a bála som sa že mi srdce vyskočí s hrude. Jasmi si sadla k jej kamarátkam a mňa učiteľka zavolala pred tabulu a povedala mi nech sa predstavím a povuem niečo o sebe tak som začala
"A-ah-hoj" vykoktala som sa.
"Volám sa Mia Malvojova a prišla som s New Castle sem do Londína kvoli ocovej práci." povedala som trochu sebavedomejšie. "Rada športujem ale nerada behám a hrám na gitare." dodala som.

Všetci v triede sa usmiali. Bola som rada trohu mi to pridalo  sebavedomie a srcde mi tiež začalo menej biť.

"Takže bola by som rada keby ste priali Miu medzi vás." povedala učiteľka milo. "Mia môžeš si sadnúť k Jasonovy."
Jason bol vysoký chalan asi 180 cm mal blond vlasy a bol tiež v skvelej forme. Bol veľmi milý a aj trošku pekný. Ale priateľa zatial nechcem.

Sadla som si k nemu a začali sme sa rozprávať, tak lepšie povedané on začal rozprávať. "Takže ty sa voláš Mia. Pekné meno už som také dlho nepočul." povedal milo. "Ďakujem." povedala som celá usmitá. Potom začala učiteľka učiť a bola nuda.

Keď konečne skončila tá nudná hodina vyšla som z triedy a namierila som si to ku skrinkám. Po ceste za mnou prišla Jasmi.
"Ahoj, pekný náramok, odkiaľ ho máš? Ja mám veľmi dada bižutériu..." a kecala ďalej a ďalej. Ten náramok o ktorom Jasmi hovorila bol ten naramok ktorý som mala na vešiaku, to bol jeden s ďalších dôvodov prečo som nemohla spať, stále som rozmýšľala and tým náramkom, ako je možné že to o čom sa mi snívalo sa v realite naozaj stalo? V minulosti sa mi to už pár krát stalo, napríklad raz sa mi snívalo o nádherných zlatých šatách s mašličkami, o pár týždňov som som videla presne také isté šaty vo výklade jedného butiku, neverila som vlastním očiam, bolo to zvláštne ako nejaká mágia.

Nazdááár!!!
Dúdam že sa táto časť páčila. Ten príbeh bude aj zauimavejší sľubujem. Ospravedlňujem s aza gramatické chyby ak sa vám niečo nepáči alebo by ste chceli aby som niečo zmelina napíšte do komentov a bola by som rada keby bolo aj pár VOTES.