Part.8 Nočná mora

165 16 0
                                    

Išla som na fb a písala som si s Jasonom. Píasali sme si o všeličom ale našťaie nie o flaši. Aj keď vo vnútri umieram túžbov vedieť kto ma pobozkal. Keby to bol Jason všetko by sa zmenilo lebo by som vedela že je do mňa keď ma pobozkal. Ale Alex to neviem. Uznávam, je pekný, múdri, milý...
NIE svedomie buď ticho!!


O 5 hodín neksôr

Ležim v posteli na bruchu a čítam skvelú knihu. Pozrem sa na budík 23:00. Asi by som už mala ísť spať. Vypla som svetlo, lahla si a začala rozmýšľať: další deň bez anonyma.

Trochu ni chýba.

Zrazu som počula buchot ako keď niekto vyskočí a nohami dupne o zem. Otvorila som oči a posadila som sa.
Prosím nech len niečo mamine spadlo a je všetko v poriadku prosiiiim.

Márne prosím. Potom niekto povedal
"Ahoj princeznička," povedal mužský hlas. Nevidela som mu do tváre ale cítila som že sa uškrnul.

"Čakáš na svojho princa? Tak to máš smolu. On už nepríde. Aj keby prišiel tak ťa nenájde lebo ideš so mnou!!"

Srdce mi buchalo ako bubon na rokovom koncerte. Triasla som sa od strachu aj od zimi pretože bolo okno otvorené. Ako je možné že je otvorené veď som sa ho ani nedotkla.

"Kto si?" Opýtala som sa ho pomaly plačúcim hlasom. Ale neplakala som.

"Tvoja nočná mora zlatko," povedal diabolsky. Pomaly sa ku mne približoval a ja som sa posúvala bližšie ku stene a dalej od neho. Chcelo sa mi zvriesknúť.

To je ono zvriesknem. Ale skôr než som stihla otvoriť ústa niekto rýchlo vletel dnu cez okno a zakričal

"Nechaj ju napokoji!!" bol to anonym. Vďakabohu prišiel ma zachrániť.

Ako viem že to je anonym? Poznala som to podľa jeho hlasu. No čiastočne pretože vždy keď ku mne prišiel tak hovoril potichu. Ale teraz keď som ho počula (ako sa hovorí na plnú hubu) mi bol ten hlas strašne povedomí. Ale teraz ma to nezaújma.

Obidvaja si pozerali do očí a točili sa dookola. Ako to býva vo filmoch. ALE TOTO NIEJE FILM!! Ani sen. Už som sa uštípla asi 10krát.
Anonym v sekunde zastál pred mojou postelou a zároveň predomnou.

Ochraňoval ma. Potom mi v hlave zaznel nejaký hlas bol to anonym
"Mia v zadnom vačku mám taký malý prívesok pomaly sa priblíž ku mne vyber ho z vačku a daj mi ho do ruky. Neuvidí ťa prerože si za mnou. Rýhlo!!"
Myslela som že omdliem ale bolo to príliš strašidelné že som neváhala ani sekundu.

Priblížila som sa k nemu, z vačku mu vybrala prívesok a dala som mu ho do ruky. Keď ho zacítil, vystrel ruku pred seba a zakričal "Eximente!"
Videla som ako svetlo vyžarovalo s jeho ruky ale doplo mi že to bude asi s toho prívesku (pozerám veľa filmov).
'Nočná mora' začala kričať
"NIEEEEEEE!!! Ááááááa!!"
Zmizol. Vyparil sa. Puf. Oprela som sa o stenu a dýchala som ako o dušu. Anonym sa otočil ku mne
"Si v poriadku?" spýtal sa jemne.
"Nie!" vyhŕkla som naňho.
"Čo sa to tu deje?" Spýtala som sa si slzami v očiach.
"Preboha Mia si celá bledá,"
Sadol si ku mne na postel a privinul si ma k sebe. Tuho ma držal v objatí a cítila som ako mi dal pusu na vlasy.

Jeho objatie ma upokojovalo. Cítila som sa v bezpeči. Zajtra je naštastie sobota. "Ako to že to nikto nepočul?" musela som sa spýtať.
"To je komplikované,"
"Kto si?" spýtala zom sa dúfajúc že mi odpovie.
"Prečo to chceš vedieť?"
"Takže, z ničoho nič sa objavíš v mojej izbe. Potom ma nejaká nočná mora chce uniesť a ty mi dokážeš hovoriť do hlavy. Je neviem len tak odveci ma to zaujíma" (tú poslednú vetu som povedala ironicky).

Zasmial sa. Nomohla som si pomôcť a tiež som sa trošku zasmiala.
Pozrela som sa mu do tváre. Okno bolo stále otvorené. Mesiac osviecoval izbu. Pozerala som sa mu rovno do očí. On mi pohľad opätoval. Videla som málú hviezdičku v jeho očiach. Ani sa nečudujem prečo ma to neprekvapovalo.
"Povieš mi kto si? lebo vyzerá že ty vieš toho o mne veľa," povedala som.

"Ty ma poznáš."

"Takže poznám len dvoch chalanov a tími sú Jeason a..."
"Alex, ja viem, čo si o ňom myslíš?" skočil mi do reči.

Trochu sa mi zdala tá otázka zvláštna ale odpovedala som.
"Je to skvelý chalan. Je veľmi milý, chápavý a starostlivý. Mám ho veľmi rada,"

Si kompletný ?!!Where stories live. Discover now