Si kompletný ?!!

Part.17

Keď ma pobozkal cítila som veľký nával energie ktorá prešla celým mojím telom. Bozk som mu opätovala. Aj keď bol krátky mne to pripadalo ako večnoť.
Pozrela som sa naňho a normálne som sa postavila. Potom som sa pozrela na šnúrky na topánkach, čupla som si a zaviazala si ich. Vydela som ako jeho topánky stáli predomnou. Zrazu Puf! Zmizol. Hneď som sa pozrela hore. Nebol tam.
No tak veľmi pekne mu ďakujem. V tomto obrovskom paláci ma nechá samú blúdiť. Povedala som si hlave.
"Mia ale ja som s tebou aj keď ma nevidíš. Ja ťa chránim aj keď niesom s tebou." Ozval sa mi nejaký hlas v hlave. Bol to Alexov hlas.
Takže ty mi špehuješ aj myšlienky.
"Nieže špehujem iba si ich semtam prezriem. Ale neboj sa iba také ktoré sú pre mňa vhodné," povedal a cítila som náznak humoru.
Ale ako vieš ktorá myslienka je pre teba vhodná.?
"Presne v tom je tá sranda, neviem," to neverím. On my číta myšlienky.
Určite vycítil ako sa hnevám
"Mia teraz sa nehnevaj, iba žartujem. Prosím nehnevaj sa."
No dobre.
"Ďakujem, dobre tak teraz keď chceš dójsť do jedálne tak choď rovno,"
Prečo si myslíš že chcem dójsť do jedálne. Niesom hladná.
"Takže teraz keď som ti spomenul jedáleň a ty si povedala to slovo hladná, práve teraz na teba prišiel hlad."
Nemám slov
"No tak už sa pohni pretože tam dojdeš zajtra,"
Tak som vyrazila rovno. Za takú minúru sa opäť ozval
"Teraz zaboč doprava potom doľava a si v jedalni,"
Ty si ešte stále tu?
"Nenechal by som ťa samú,"
Išla som išla až som došla do jedálne. Už tam všetci sedeli vrátane Alexa. Keď som sa naňho pozrela žmurkol na mňa. Sadla som si na voľné miesto.
"Dobré ráno," povedala som.
"Hajti," povedala Alexova mama.
"To znamemá dobré ráno v tomto svete," povedal Alex.
"Tak teda hajti," povedala som.
Všetci sa pousmiali. Keď som sa najedla prišli ku mne kráľ, kráľovná a za nimi jeden pán.
"Takže Mia toto je pán Sawyer. Bude tvoj osobný sluha."
Potom kráľ pošepkal kráľovnej niečo a jediné slovo čo som pučula bolo keď kráľ na konci povedal hotentot.
"Hotentot, to vždy hovorieval môj brat Josh. PREBOHA JOSH!!!! Musíme nájsť Josha. Toto je zlé ako som naňho mohla zabudnúť toto si nikdy neodpustím!!!" Vrieskala som.
V tom k nám pribehol Alex.
"Mia poď myslím že viem kde by sme mohly nájsť Josha!" S Alexom sme sa rozbehli ku hlavným dverám a vyšli von z hradu. Pred vokajšou branou sedeli dva draky.
"Sranduješ ja neviem jazdiť na drakovy"
"Tak sa naučíš,"
Chitil ma za ruku a povdal
"To dokážeš,"
Ja si neviem pomôcť on je taký zlatý, rozkošný proste všetko dokopy.
Nasadla som na draka. No a teraz čo.
"Casanova čo mám teraz robiť?"
"Iba mu povedz čo má urobiť a potom mu povedz aby ma nasledoval."
Naklonila som sa k drakovi a začala som sa s ním rozprávať
"Takže, ty si chlapec? Musíš býť parádny fešák pre dračice.
Leť!" Povdala som.
Drak začal mávať krídlami a pomaly sme leteli hore. Alex už bol asi 3 metre pred nami.
"Poďte za mnou!" Zakričal Alex.
Naklonila som sa k drakovi a povedala "leť za nimi" drak začal letieť presne za Alexom a Diamond (tak sa volá jeho drak).
Pevne som sa držala krku draka. Nemala som v pláne spadnúť.
Po nejakej chvíli som vydela pred nami nejakú malú horu. Pristáli sme na tej hore.
"Tak kde je Josh?"
"Vieš čo si mi dala tu Joshovu handričku," kývla som "tak dal som ju ovonať Diamond a tá išla včera poobede na bezpečnostnú prehliadku. Keď letela nad tímto miesto 2km plus mínus, tak zacítila ten istý pach. To znamená ze Josh žije. Pretože keby bol.... ved vieš čo, jeho pach by zmizol. Ale ona ho cítila." Keď to dopovedal vyskočila som a tuho som objala Alexa.
"Ďakujem, ďakujem, ďakujem!!"
V tom momente sme sme počuli silný krik a potom brutálne hlasný rev. Neznelo to ako rev draka muselo to byť niečo väčšie. "POČKAŤ KRIK!!!???? To je JOSH!!!"
"Alex, ale aké zviera vydalo ten rev??!"
"Béééééž!!" Chitil ma za ruku a obaja sme bezali preč. Došli sme na koniec hory kde bol vodopád.
"Čo sa deje prečo bežíme.!!?"
"Toto je zlé on tu nemá prečo teraz býť! Toto nie!"
"Čo sa deje vysvetlíš mi to konečne?!!"
"Mia musíme skočiť!"
"Čo!? SI KOMPLETNÝ??!! Skočíť z takej výšky?!!!" Vrieskala som po ňom.
"Nič sa nám nestane."
"No možno tebe nie!!"
Alex si ma pritiahol k sebe.
"Ver mi," povedal.
A skočili sme.

Ahojte
Tak na tejto časti som si dala veľmi zálezať. Dúfam že sa vám páčila. Ak máte nejaké nápady ako niečo zmeniť alebo pridať. Napíšte mi do komentu. Vots poteší. Dúfam že budete pokracovať v čítaní.
Vaša 'dreambooks335'