Part. 20

133 14 2
                                    

Pomaly som otvorila oči. Uvidela som bielty strop s veľmi pekným lusterom.
Počkať veď taký podobný luster bol v mojej izbe v paláci.

Chcela som sa posadiť ale keď som sa o milimeter zdvihla taká bolesť sa mi navalila do hlavy že som si radšej lahla späť.

"Spiaca krásavica sa zobudila" povedal nejaký hlas vedľa mňa.
"Tak čo? Ako sa cítiš?"

"Cítim že mi hlava každú sekundu praskne" povedala som. Jemne som pootočila hlavou. Vedľa mňa sedel Alex a priňom stála žena celá v bielom.

"Kde som?"
Spýta som sa.
"Si vo svojej izbe zlatíčko" povedala tá žena.
"Čo sa vlastne stalo?"
"Ked som spacifikoval toho tvora tak si proste zničoho nič omdlela.

Tak som ťa odniesol k doktorke v paláci. Tá mi povedala že ťa mám doniesť do tvojej izby a že ona sa o teba postará, a o Josha sa neboj ihneď keď sa to všekto udialo tak môj otec prikázal odviesť Josha pretože tá nemocnica už nieje bezbečná."

"Ďakujem, za všetko" pozrela som sa na Alexa a potom na doktorku.
Doktorka sa usmiala a prikývla, naklonila sa k Alexovy a niečo mu pošepkala do ucha a potom odišla.
"Kto to bol, tem zmutovaný muž?"
Spýtala som sa.

"To bol bývalý kolega môjho otca a máš pravdu je zmutovaný. Má zuby po vlkovy oči a rýchlosť ako upír, áno upíry existujú a...."

"Dobre, viem že mi dokážeš čítať myšlienky..."

"To neni pravda"

"Alex nepopieraj to, ale ako dokážeš predvídať to čo sa chcem spýtať?"

"To ti poviem inokedy teraz ma nechaj odpovedať na tvoju prvú otázku, to monštum sa tak zmutované narodilo, bol to dobrý človek ale potom prešiel na zlú stranu. Tak ho zatkli a dali do špeciálneho väzenia ktoré na Zemi nemáte.

Iba zdrhol.

Ale je veľmi zvláštne že sme nedostali ziadnu informácou o tom že ke na slobode"

"Aha"

Znova som sa pokusila sa posadiť. Už ma hlava menej zabolela.

"Mia lež, dam ti liek proti bolesti ale lež"

"Mne sa ale nechce ležať cítim sa akoby som ležala celý týždeň."

"No, niesi až tak ďaleko od skutočnosti"

"Čo? Ako dlho som preboha bola mimo?"

"6 dní takže, skoro týždeň"

"Čože?! A teraz mi oovedz ako vieš čo sa chcem spýtať"

"Vieš. tvoj otec bol veľmi dobrým kamarátom mojho otca, a keď sme sa narodili tak ako znak priateľstva nám dali dar, volá sa Mundigo, a už asi vieš ako to finguje, a my dvja sme mysľou prepojený, iba tím že ja som žil v tomto svete tak to viem ovládať viem čo môžem čo nie a tak... ale ty si žila vo svete kde kúzla a takéto nadprirodzené veci neexistuju, takže ty to nevieš ovládať.

Je veľa vecí čo dokážem, no proste predvídam čo sa spýtaš, cítim to čo sa chceš spýtať. Keď si zbila to monštrum to bolo úžasné, ja som ovládol tvoj mozog ale ty si stále vnímala, je to komplikované.
Ešte nejaké otázky? Počkaj? Áno.

Sme prepojený. A teraz už sa ma nepýtaj nič a spi."

"Ako očakávaš že zaspím keď som spala celý týždeň?"

"Jáj Mia, aká si zlatá ke sa pýtaž stupidné otázky"

"Čo?"

Zrazu zakrúžil rukou nad mojou tvárou a ja som upadla do hlbokého spánku.



































!Nazdáááár!

Ja viem že táto časť bola veľmi krátka ale aj také musia byť.

Dúfam že sa vám časť páčila. Opäť sa ospravedlňujem za gramatické chyby. VOTE alebo Koment pravdaže poteší a dúfam že budete pokračovať čítaní.

Vaša dreambooks355

Si kompletný ?!!Kde žijí příběhy. Začni objevovat