Si kompletný ?!!

Part.12 Dračia hora 2

Pomaly a potichu sme sa všetci približovali k hore. Všade boli stromi. Ako inak keď to je les.

"Počkajte tu," povedal anonym.
Asi 50 metrov pred nami bola hora. Prikráčal k nej. Priložil ruku na skalu a niečo potichu povedal. Z jeho ruky začalo vychádzať modré svetlo ktoré sa zväčšvalo a rýhlo prenášalo na skalu. To svetlo začalo mať tvar veľkého obdĺžníka. Chcela som sa spýtať čo robí ale bála som sa ho vyrušiť pretože vyzeral veľmi sústredene.

Modré svetlo sa zmenilo na hnedé. Nie, to nebolo svetlo boli to veľké dvere.
"To sú dvere?!" musela som sa spýtať.
"Za tímy dverami sa nachádzajú tie sane."povedal anonym.
Takže musím povedať že čudnejšiu skríšu na sane som vživote nevydela.
"Prečo schovávaš obyčajné sane na takomto mieste? Čo sa bojíš že by ti ich niekto ukradol?" Zasmiala som sa.
"Áno, predstav si že ano. Toto niesu obyčajné sane. Toto sú lietajúce sane, a schovávam ich pred Ghostidami. V preklade strašidlami. Najhoršie je to na Haloween," pokrútil hlavou a znova sa sústredil na tie dvere.
"Strašidalmi?" spýtal sa Josh prekvapene.

"Áno strašidlami. V 3 dimine žijú normálny ľudia ako na zemi. Ale v iných diminách žijú úplne iné stvorenia. Ktoré nieje najbezpečnejšie stretnúť keď si cudzinec."
"O čom to furt hovoríš aký cudzinec?"
"Mia ty a Jo...." a prestal hovoriť akokeby na niečo prišiel.
"Čo?" Spýtal sa Josh.
"Mia veď ty a Josh nieste cudzinci. Vy ste sa tu narodili." dopovedal anonym.
S Joshom sme sa na seba prekvapene pozreli a povedali

"ČO??!! Takže naši rodičia niesu naši ozajstný rodičia?!" Obidvaja sme sa naraz spýtali akokeby sme mali súrodeneckú telepatiu.
"Ale áno sú, iba vám o tomto nikdy nepovedali."

"No tak to je milé sa dozvedieť že mi rodičia klamali o mojom živote 16 rokov." Povedala som nahnevane.
"A mne 15 rokov!" Pokračoval Josh.
"Veď toto je skvelé. Nemusíme letieť na saniach. Keď nieste cudzinci drakom nebude prekážať keď si ich osedláme." Povedal  a usmial sa.
"Sranduješ však? Pretože ja na drakovi lietať nebudem," povedala som to s takým pohľadom a prísnym hlasom že anonymovi došlo že to myslím smrteľne vážne.
"Mia čoho sa bojíš? Veď nepoletíme každý na inom drakovy." Povedal jemne a podišiel ku mne. Teraz po novom anonym už nemá kapucňu ale masku. Ale takú v phode masku nie ako klaun.
"Ale ja chcem lietať na vlastom drakovy. Pravdaže ak ma nezožerie." Povedal Josh.

"Jasné, vidíš aký je tvoj brat odvážny? Tak už máme plán. Josh ty poletíš na svojom drakovy a Mia poletí somnou." pozrel sa na mňa anonym.
"Prečo proste nemôžeme použiť tie sane?" prostestovala som.
"Pretože je to príliš komplikované a keď si draka osedláme bude to omnoho rýchlejšie."

Pozrela som sa do zeme. Anonym ku mne natiahol ruku. Chitila som jeho ruku a vybrali sme sa ku skale.
"Ako sa dostaneme hore ku drakom?" opýtal sa Josh.
"Vilezieme hore," povedal anonym.
"Ty chceš vyliezť tam hore bez žiadného istenia?"
"Mia nebuď taká fiflena a poď!" zakričal Josh z 5 metrovej výšky. Ako tam tak rýchlo vyliezol??????
"Ja som tvoje istenie," povedal anomym zavádzacím hlasom.
"No tak dobre,"

Začala som šplhať po skale. Nebolo to také ťažké. Mám štastie že sa nebojím výšok. Išli sme tak že Josh bol prvý ja v strede a anonym posledný aby nás istil aj keď neviem ako ale nestarám sa. Už som bola 2 metre pred vrocholom, keď sa mi noha šmykla. Hlavu som si buchla o skalu a odpadla som. Neviem čo s apotom stalo. Zobudila som sa na tráve vedľa mne sedeli anonym a Josh. Pomaly som otvorila oči a zmohla sa na pár slov
"Čo-čo sa stalo?"
"Mia preboha, chvalabohu si v poridku!!" objal ma Josh aj anonym naraz. Je milé že im na mne tak záleží.
"Buchla si sa do hlavy a odpadla si. Iba tuto pán casanova ťa zachránil."
Povedal Josh.
"Ďakujem casanova," povedala som a pozrela sa na anonyma. On sa usmial a pohlad mi opätoval.
"Strašne ma bolí hlava," povedala som. Obidvaja sa zasmiali.

"Veď sa ti ani nečudujem. Ale zvládla si to. Ešte len osedlať si draka a všetko je tip top." Povedal anonym šťastný.
"Čo si taký veselí?" Spýtala som sa prekvapene. Stále som ležala na zemi.
"Som rád že si v poriadku." usmial sa na mňa a dal mi pusu na líce. Usmiala som sa. Pomaly som si sadla ale hlava ma tak bolela že som si znovu lahla.
"Ja to nezvládnem. Veľmi ma hlava bolí. Keď sa ani posadiť nedokážem, tak to určite nezvládnem let na drakovy." Povedala som.
Anonym stále sedel pri mne. Položil svoju ruku na moje čelo a niečo potichu povedal. Zacítila som že sa mi tá bolesť znásobila.
"Au!! To bolí!"
"Pššššt!" Ja tu trpím bolesťou a on mi povie pšššt??
Bolesť zničohonič prešla.
"Ako si to urobil?"
"Mia preletela si magickým portálom do inej dimenzie a ty sa ešte niečomu čuduješ?"
"Máš pravdu," zasmiali sme sa.
Hlava ma už nebolela takže som vstala.
"Kde je Josh?" Spýtala som sa anonyma.
"Ja neviem, veď len pred sekundou bol tu."

"Josh!" Kričala som. Ku mne sa pridal aj anonym.
"Josh kde si?!!"
Zachvílu sme počuli nejaký rev.
"POMOOOC!!!!"
"To je Josh!" Skrýkla som.
"Asi našiel drakov," povedal anonym.
Rozbehli sme sa za hlasom. "Josh!! Kde si??!!!!" Kričali sme.
"Tu sooom!! Pomooc tá obluda ma zožerie!" Kričal Josh. Uľavilo sa mi že ho ešte nezožrala.
"Čo urobíme?!" Spýtala som sa anonyma.
Už sme boli blízko Josha.
"Mia ty osloboď Josha a ja sa postarám o draka a nezabudni, žiadné prudké pohybi!"

"Dobre" povedala som a pomaly sa približovala k Joshovi. Bol priviazaný ku skale. "Josh! Chvalabohu si v poridku." Povedala som a pritom som sa ho snažila rozviazať.

Potom som sa naštvala a silno ho buchla do ramena.
"Au to bolelo!" Povedal smutne.
"Si normálny?! Čo ťa to napadlo ísť len tak sám za drakmi?!" húkala som po ňom ale jeho obvyklá reakcia ma naštvala ešte viac:
"Kľud Mia, som v pohode," pozrel sa na mňa s úsmevom. Mala som chuť mu čosi k tomu povedať ale radšej som sa naňho len škaredo pozrela a pokračovala som v rozväzovaní.

Keď som ho konečne rozviazala išli sme za anonymom.
"Josh ty vieš kto je anonym, akože či vieš jeho ozajstné meno?" ja viem že je to nevhodná otázka hlavne v tejto situáciu ale furt mi vrtala v hlave.
"Viem," povedal Josh.
"Fakt?? Tak mi povedz kto to je?!"
"Ja niesom nejaké malé decko. Mám rozum fakt si myslíš že som taký tupý aby som ti to povedal?" Dopovedal a pozrel sa na mňa urazene.
Anonym odviedol draka ďaleko od nás takže potrvá dlho kím sa k nemu dostaneme.
"Prepáč bola to len otázka," povedala som a rozbehla som sa.
"Mia prečo bežíš?" Opýtal sa Josh.
"Chcem tam už byť."
A tak sme s Joshom behali kím sme nezbadali anonyma.
Konečne sme sa k nemi dostali.
"Presne včas," povedal anonym.
"Včas načo?" Spýtala som sa podozrievavo.
"No na let preda," povedal vysmiatý anonym.
"Takže Josh tebe som usedlal tohto draka," ukázal prstom na veľkého červenozlatého draka. Bol krásny, vyzeral nebezpečne ale aj tak som sa ho chcela dotknúť
"Mia! Nie nechoď tam!" Zakričal anomym.
"Prečo, iba si ho chcem pohladkať,"
"Pretože toto je drak ktorý uniesol tvojho brata takže komplikovaným spôsobom patrý Joshovy. Nepýtaj sa ma ako pretože netuším ale proste to tak je takže opakujem, nedotýkať!"
"Aha, tak dobre, a ktorý je tvoj drak?"
"Chceš tím povedať náš drak," ukázal prstom na prekrásneho strieborného draka ktorého šupiny z predu boli srrieborné a z vnútra tirkysovomodré. Bol obrovský a musím uznať že nič krajšie som v živote nevydela.