Si kompletný ?!!

Part.3 Nemožné

Prvý deň v škole dopadol na moje prekvapenie veľmi dobre. Mám jednu ukecanú kamarátku (Jasmínu), kamaráta Jasona a to je zatiaľ všetko ale na prvý deň to stačí.

Ani som si to neuvedomovala ale hovorila som sama so sebou nahlas, zrazu mi niekto zaklopal na dvere, bol to môj brat, vošiel dnu a povedal
"Mia nepotrbuješ náhodou psychiatra? Lebo toto sú prvé príznaky, prv sa začneš rozprávať sama so sebou potom začneš randiť s imaginárnym priateľom a nakoniec ťa tvoj imaginárny priateľ pozve na ples a ti povieš áno. Veď počkať, ty už si všetky tieto príznaky splnila, ty už si dávno psychopat!" povedal a diabolsky uškrnul.

Hodila som po ňom vankúš a presne ho zasiahol do tváre "BINGO!!" zakričala som.
Obidvaja sme sa zasmiali a Josh si sadol ku mne. Ale predtím než stihol hocičo povedať mama z kuchyne zakričala:
"Poďte do kuchyne, večera je na stole!"

Po večery som prišla do izby, prezliekla sa do pyžama, urobila večernú hygienu a len čo sa moja tvár dotkla vankúša zaspala som.

Sníval sa mi veľmi pekný sen, že som sa prechádzala po pláži s niekym komu som bohužial nevidela do tváre, ale nevadilo mi to, ten človek bol vysoký a mal tmavohnedé vlasy, mal na krku striebornú retiazku z ktorej visel prívesok s nejakým písmenkom ktoré som nedokázala prečítať pretože bolo rozmazané, zrazu ma ten neznámi človek zobral do náručia a bolo mu vidno jeho neuveriteľne krásne hnedé oči v ktorých žiarila malá hviezdička, jeho tvár sa približovala k tej mojej,
v tej chvíli som sa zobudilal.

PREČÓÓÓÓ!!! Prečo sa to muselo skončiť?

Sadla som si a pozrela sa na hodinky, boli tri hodiny ráno. Ľahla som si naspäť do postele, zavrela oči a chcela znova zaspať, keď som zrazu počula kroky ktoré s približovali ku mne. Podoprela som sa o lakte a v tej tme som rozoznala postavu mojho brata. Pomaly sa ku mne približoval a potom sa ma pošepky spýtal
"Mia môžem si k tebe lahnúť? Nemôžem spať mal som zlý sen."
"Pravdaže." zašepkala som naspäť.
Mám dosť širokú posteľ.

O Josha som sa odmalička starala ja pretože rodičia pracovali veľmi dlho a na nás nemali čas.

Josh sa bál spať sám v izbe tak každý večer predtým než som šla spať prišiel ku mne a ľahol si vedľa mňa a v momente zaspal.
Keď mal Josh 9 rokov, rodičia mu povedali že už je dosť veľký na to aby si chodil ku mne ľahnúť, bol veľmi smutný ale zvykol si. Odvtedy pri mne nespal. Toto bolo po štyroch rokoch po prvý krát. Ani sa mu nečudujem nové mesto, nový domov, nový život, kopu stresu.

Ľahol si ku mne a ani nie za dve minúty už spal ako drevo.

Na druhý deň sme išli zo školy na výlet k jazeru. Bolo tam úžasne, na moje prekvapenie bolo aj dobré počasie. Prechádzala som sa po malom chodníčku pri rieke a postavila som sa na roh chodníka a obdivovala som krásu prírody, keď zrazu zafúkal silný vietor, stratila som rovnováhu a spadala som do vody. V tom momente som cítila že ma niekto chytil za pás a potiahol ma dozadu. Spadla som na zadok ale ten človek mi pomohol vstať.
"Ďakujem."povedala som zdvorilo.
Mal chlapčenskú postavu bol vysoký, mal čierne gate, tmavozelenú mikinu s kapucňou, ktorú mal na hlave takže mu nebolo poriadne vidno do tváre, keď som sa mu pozrela poriadne do tváre videla som neuveriteľne krásne hnedé oči z ktorých žiarila malá hviezdička.

NEMOŽNÉ! Ten človek mal presne také isté oči ako anonym v mojom sne.

Ahoooj.
Toto bola už trochu iná časť dúfam že sa páčila a ospravedlňujem sa za gramatické chyby. Dúfam že budú VOTES a ak sa niečo nepáči napíšte mi do kommentu.