Si kompletný ?!!

Part.10

S Jasonom celý deň ubehol strašne rýchlo až mi to je ľúto. Zamrazilo ma.
Čo ak sa nočná mora vráti? Po dnešnom 'trapase' alebo ako by sa to dalo nazvať, neviem či by ma tentokrát prišiel, alebo stihol zachrániť. Ale veď čo to trepem. Niee!! Nepríde. Všetko je to veľká hovadina.

Urobila som si nočnú hygienu. Lahla som si do postele. Som z toho sedenia taká unavená. Ani neviem či je to možné byť unavená zo sedenia.

Toto bude pokojná noc, bez nočnej mori, bez magického prívesku, bez všetkého, konečne sa poriadne vyspím.

"Ale, ale princeznička, fakt si si myslela že sa ma tak ľahko zbavíš?" zasmiala sa nočná mora.
Čo si to nahováram?? Jasné že táto noc nebude pokojná.
Zarzu sa stal zázrak do izby vošiel Josh.
"Mia mohol by som si lahnúť k tebe?" pozrel sa na nočnú moru
"Preboha! Mia!!" rozbehol sa ku mne. Obidvaja sme sedeli na posteli a zízali na obludu.
"Čo od nás chceš?" zvrieskla som naňho.
"Nie odvás ale odteba princeznička, už toho mám dosť, ak ťa dnes nedoveziem tak je po mne."

Čo!!!?? O čom to hovorí? Bude poňom ak ma nedovezie? Kam?? A preboha prečo??

"Mia o čom to tá zrúda hovorí?" spýtal sa Josh. Na moje prekvapenie bol docela kludný narozdiel odomňa.
"Ja neviem ja fakt neviem," povedala som s traslavím hlasom.

"Zrúda?? Koho sa tu opovažuješ nazývať zrúda?!" povedala naštvane obluda.
"No vás, koho iného, čo si myslíte, že vyzeráte ako princ William?" odpovedal drzo Josh.

Obluda vyzerala trochu prekvapene, asi to je prvý človek ktorý sa jej nebojí. Môj strach ustúpol. Josh je silný a teraz dokázal že sa nebojí.

Trochu som sa prestala báť aj ja. Dostala som odvahu a s Joshom sme si ho doberali.
"Máš pravdu, čo si o sebe myslí?" s Josha som sa pozrela na nočnú moru.
"Veď aj krokodíl ma krajší ksicht než ty." pozrela som sa na nočnú moru s najhusnejším pohľadom, možno aj hnusnejšim ako mal Draco Malfoy.
"To nieje možné vy sa ma máte báť." povedala prekvapene obluda.

S Joshom sme sa na seba pozreli a začali doňho rypať ešte viec až stratil nervy.
"A dosť!!!" Zhúkol.
S Joshom sme stíchli.

Nočná morá sa nám otočila chrbtom a začala rukou točiť dokruhu. Potom som v strede videla málý biely kruh ktorý sa zväčšova a zväčšoval. S Joshom sme to s otvorenímy ústami pozorovali.

Nočna mora ma bezcitne chitila za zápestie a začala ma ťahať do kruhu (myslím že to je nejaký portál).
"Josh pomož mi. Pomóóóóóc!!!" Vrieskala som so slzami v očiach. Josh ma chitil za druhú ruku a snažil sa ma ťahať k sebe ale nočná mora bola silnejšia a ťahala mňa aj Josha do portálu. Už už sme skoro zmizli z tohto sveta (doslova) keď som počula
"Mia!" Niekto zakričal.

Pozrela som sa na Josha ale on to nebol, bol to anonym. Vtedy sa zavrel portál.

Ocitli sme sa v nejakom lese. Nehybne som ležala na tráve so zavretími očami ale vnímala som okolie. Počula som ako sa so mnou niekto rozpráva
"Mia, Mia prosím preber sa," rozoznala som Joshov hlas.

"Mia preber sa, toto mi nerob zobuď sa," ale toto nepovedal Josh. POČKAŤ!!

Pomaly som otovrila jedno oko.

Potom druhé. Zaostrovala som zrak. Videla som Joshovu hlavu nadomnou.
"Mia!" radostne zakričal a tuho ma objal. "Viľakala si ma na smrť," povedal.
Zmohla som sa na pár slov
"Veď vieš že ja som nesmrteľná," obidvaja sme sa zasmiali.
Pomohol mi sa posadiť. 3 metre predomnou stál človek v modrej mikine."Josh kto je to?" spýtala som sa.
"To zisti sama. Nechám vás osamote," vstal a odišiel. Pozerala som sa jeho smerom. Keď som sa otočila človek v modrej mikine stál predomnou.
"Anonym?" Spýtala som sa. On si ku mne prisadol. Už ma štvala tá jeho tajná identita.
"A dosť!" Povedala som naštvane. Postavila som sa a podišla k nemu ruku som načiahla za jeho kapucňou a skoro som mu ju dala dole. Ale mal strašne rýchle reflexi. Chitil mi obidve ruky a zvalil ma na zem a ruky mi držal nad hlavou. Začala som sa smiať ako zmyslov zbavená.
"Prečo sa smeješ?" Spýtal sa anonym.
"Ja neviem, je to proste všetko také vtipné," on sa tiež zasmial.

"Nachádzame sa v inej dimenzii a ty sa smeješ?" pozeral sa na mňa ako na blázna. Asi som tak aj vyzerala.
"A ty mi ani v inej dimenzii nechceš odhaliť svoju identitu," a pozrela som sa naňho ešte s úsmevom na tvári ktorý po chvíli zmizol.
"Mia ak ťa stratím... ja neviem čo urobím. Ja..." povedal v rozpakoch.
"Nestratíš ma." skočila som mu do reči.

Pozerali sme si do očí ale ja ako inak, som mu nevidela oči pretože stál proti svetlu, mal kapucňu takže tvár mal tmavú ako polnoc. Nenápadne som sa pozrela dole a vydela som ako ma anonym chce chitiť za ruku ale vtedy sa zničoho nič sa k nám z dialky prihovoril Josh.

"Mia, našiel som som modré bobule ktoré vyzerajú ako čučoriedky. Možno budú chutiť rovnako." povedal smerom k nám.
"Josh nieeee!" A rozbehla som sa k nemu. "
"Josh nejedz to!!!" povedal anonym bežiac za mnou.
Ale Josh nás zjavne nepočul. Za 5 sekund som bola priňom. Rukou som mu capla po prstoch a všetky bobule spadli na zem.

"Héj!" povedal urazene Josh. Práve som ho zachránila pred jedovatými bobulami a on je na mňa urazený?!!

"Si kompletný?!! Čo nepozeráš filmy?! Čo nevieš že nemáš jesť takéto bobule?!! Aspoň si mi ich mohol ukázať predtým než ich všetky zieš!!" Kričala som naňho.
"Mia kľud, nič sa nestalo," snažil sa ma upokojiť anonym.
"Ako kľud, mohlo sa mu niečo stať!"
Za dve minúty som sa upokojila. A až vtedy mi došlo že SME V INEJ DIMENZIÍ!!!!!
"Ty..." ukázala aom prstom na anonyma. "Ty ... máš dve minúty na to aby si mi všetko vysvetlil inak... zistím kto si či chceš alebo nechceš, nevieš čoho som schopná."
"Mia viem čoho si schopná." Povedal a uorene sa na mňa pozrel.