Si kompletný ?!!

Part.7 Dobrá partia

O 2 mesiace neskôr

Od toho incidentu, som nemala sny o anonymovi a ani som sa s ním v noci nerozprávala pretože neprišiel. Ale zato som sa dosť spriatelila s Alexom, Jasonom a Jasmínou (Jasmi).

Sme taká dobrá partia. Vždy po škole sa rozhodneme ku komu pôjdeme domov a tam si všetci robíme spolu úlohy. Som rada že som si našla kamarátku, ale ešte radšej že som si našla aj kamarátov. Alex je skvelý chalan, je veľmi milý, múdry a aj starostlivý, (nehovorím že som doňho) je veľmi dobrý kamarát.

S Jasmi sme najlepšie kamarátky, aj keď mi niekedy idú uši puknúť s toľkých rečí, ale zvykla som si. Jason je podľa mňa skvelý ako Alex.
Ale predsa je niečo zvláštne na Alexovi. Aj keď ho poznám len krátko, cítim ako keby som ho poznala celú večnosť. Ale zvláštne tiež je, že vie veci ktoré som o sebe nikdy nepovedala. Napríklad raz sa stalo že som hovorila príhodu čo sa mi stala keď som bola malá:
"No keď som bola malá tak sme s rodičmi išli na bobovú dráhu. Išli sme strašne rýchlo dole ale asi sa niečo pokazilo v systéme a mi..."
" Vy ste prudko zastavili a vypadli s vozňa." skočil mi do reči Alex.
"Ako to vieš?"
"Typol som si." povedal nervózne.

Vidíte o čom hovorím. Furt sa snažím predsvečiť samú seba nech to neriešim ale nejde to.

"Ahoj Mia, máš dnes niečo?" prišeil za mnou Jason.
"Nie prečo?"
"S Jasmi ideme do kina nepojdeš s nami?"
"Jasné a príde aj Alex?" neviem prečo som sa to spýtala ale asi som nemala pretože
" Prečo.. nebodaj sa ti Alex páči?" povedal a uškrnul sa. Ja som cítila motíliky v bruchu. Neviem prečo. Jason ma fakt dobre pozná.
"Nie." a buchla som ho do ramena. Zase s ním ani nehlo.
"Prečo si to myslíš?" spýtala som sa nervózne. Prečo som sa ja zase spýtala takú otázku?

Chitil mi ruku.

"Mia kľud, robil som si s teba srandu, a aj keby sa ti páčil nepovedal by som mu to ak by si nechcela. Vieš že mi môžeš povedať hocičo však?" pozrela som sa mu do očí. Jeho slová ma ukľudňovali.
"Pravdaže, ďakujem Jason" a tuho som ho objala. Odtiahla sme sa od seba a vykročili sme spolu do triedy.
Jason je fakt dobrý kamarát mám ho veľmi rada (ale len ako kamaráta (aspoň myslím)). Po škole sme išli do kina. Po ceste som sa rozprávala Jasmi s Jasonom a aj s Alexom. Prišli sme ku kinu ale na dverách bol nápis

Kvôli technickým dôvodom je cinemax na celý týždeň zatvorený.

Všetci sme boli s toho sklamaní. Nakoniec sme sa rozhodli že pôjdeme k Jasonovi. Jeho celé meno je Jason Rogers.
Rogersonovci majú krásny veľký dom. Jason má mladšiu sestru Daisy.

Ich rodičia sú na slúžobke tak sa o Daisy stará sám. Niekedy ich príde babka skontrolovať.
Išli sme do obývačky, sadli sme si na koberec a nič. Potom Jasmi napadlo
"Nezahráme si flašu?"
Všetci sme sa na ňu pozreli ako na postihnutého. Ale potom sme si uvedomili že asi nič lepšie nikoho nenapadne.
"To je skvelý nápad." povedal Jason s diabolským úškrnom.
V tom momente som začala uvažovať či to je až taký dobrý nápad.
Sadli sme si do kruhu. Jason sa vracal z kuchyne a v rukách držal prázdnu flašu coca coly.

Dohodli sme sa že sa nebude vyzliekať a ani iné...veci.

Položil flašku do stredu a roztočil ako prvý. Už sme hrali asi 10 minút a Jasmínu napadal bláznivý nápad za druhým, napríklad:
"Bež zaklopať susedom nahý," "Bozkávaj sa s Jasonovou sestrou?" (Jeho seatra má 8 rokov)
Každý sa bál Jasmíni ale niektoré šialenosti sme predsa museli splniť ako napr. zaklopať susedom či nechcú stierače do ponorky alebo ísť za Daisy a povedať jej že ju milujem.
Na mňa to ukázalo len raz zatiaľ.

NIEEE!!! Hlaviča ukázala na mňa. A najhorše je že Jasmína mi dáva úlohu.

"Pravda alebo skutok?" spýtala sa a usmievala sa od ucha k uchu.
"Skutok."
"Zavri oči a za žiadnu cenu ich neotváraj."
"Prečo?" spýtala som sa nervózne.
"Veď uvidiš."
Zavrela som oči a čakala som. Počula som šepkanie. Cítila som že je niekto predomnou ten niekto sa približoval a jemne ma pobozkal na pery. Srdce mi začalo tak silno biť, myslela som že odpadnem. Bozk trval krátko ale mne to pripadalo ako celá večnosť.

Strašne som chcela otvoriť oči ale nemohla som.
Ten človek sa odsunul postavil a odišiel .
"Môžem už otvoriť oči?" musela som sa spýtať.
"Ešte nie." povedala Jasmi.
"Teraz môžeš."
Otvorila som oči ale musela som ich ihneď zavrieť pretože slnko silno svietilo.
Pozrela som sa na všetkých. Každého som si podrobne prezrela (teda len na Alexa a Jasona). Nevidela som nič. Ani jeden sa nesprával podozrivo.
"Kto je narade?" spýtala som s ešte trochu trasúcim hlasom.
"Myslím že ty." povedal Alex.
"Ahá áno, dobre."
Roztočila som flašu a tá ukázala na Jasona ale skôr než som stihla niečo povedať zazvonil mobil. Jason vstal a išiel do druhej izby.
Vrátil sa vystrašený ako keby videl dementora a povedal:
"Všetci choďte preč!!" kričal na nás.
"Má prísť môj starý otec a ak uvidí že sa zabávam namiesto toho aby som sa učil tak ma zodrie z kože!! Nechcem byť zlý, ale vypadnite prosím odtiaľto!"

Nikto nič nepovedal. Všetci sme bežali ako odušu preč odtiaľ. Asi 100m sme išli spolu ale potom sme sa rozdelili pretože každý bývame inde.

Prišla som domov sadla si na posteľ a trochu sa spamätávala z toľkého behania. Mám ešte veľa vecí na prácu.

Ahooj!
Tak toto bola taká light kapitola. Vote alebo koment poteší. A ospravedlňujem sa za gramatické chyby.
Bye!!