Si kompletný ?!!

Part.15 Pravá identita

Mia/ja

Neverím vlastným ušiam aj očiam. ALEX!!??
Vedela som že mi je moc povedomí.
Ale že to je ALEX?!!!!!
"Alex?!"pozrela som sa totálne v šoku prv na 'Alexa' a potom na jeho mamu.
Alex si dal dole masku a vinne povedal "Prekvapenie," slabo sa usmial.
"Neverím že si to ty!! Prečo si mi to nepovedal?!! To si ale penkný kamarát keď si doteraz nebol schopný mi povedať kto si!!!" Povedala som to tak naštvane až sa jeho mama na mňa zhrozene pozerala že či na mňa nezavolá policajtov alebo strážnikou neviem ako ich tu volajú.
Neverila som tomu čo povedal potom
"Mia ty si myslíš že som pekný?" povedal a uškrnul sa.
Nevydržala som to a päsťou som mu vrazila do brucha, ale nie moc silno tak mierne. Ale som si istá že ho to aspoň trochu bolelo.
"Au!" povedal Alex a priložil si ruku na brucho.
Prudko som sa otočila a odišla som preč. Neviem kam idem ale niekam určite prídem. Kráčala som veľmi rýhlo a pozerala som do zeme. Okolie som úplne ignorovala až som do niekoho veľmi silno narazila.
"Panebože prepáčte mi. Ja som vás nevidela." Pozrela som sa previnile na človeka, ktorého som zrazila.
Bol to starší muž. Docela vysoký. Mal šedivé vlasi a šedivé fúzi.
"Kam si sa tak náhlila mladá dáma?" opýtal sa milo a usmial sa.
"Preč odtialto," povedala som a matne som sa zasmiala.
"A prečo, nepáči sa ti tu?"
"Ja neviem, som tu sotva 5 minút a Alex ma tak naštval že by som ho najradšej..." hovorila som tak nazúrene ale keď som si všimla ako sa na mňa ten pán pozerá stíchla som.
"Ty poznáš môjho Alexa?" Spýtal sa pán.
"Áno kvoli vášmu Alexovi sa mi stratil brat v nejakom prekliatom lese s drakom, a ešte kvoli vašemu Alexovi som sa dostala do tohoto čudného sveta..."
"Alo sa voláš?"
"Mia, prečo sa pýtate?"
"Ja neverím vlastný očiam si to ty!" Povedal s obrovským úsmevom. Videla som ako sa mu hrnuli slzy do očí. Potom ma zničoho nič silno objal.
"Ty žiješ!" Povedal plný šťastia.
Odtiahol sa odomňa a a dal si jeho ruky na moje ramená.
"A čo tvoji rodičia, sú v poriadku? Ako sa darí tvojmu otcovi?" Pýtal sa ma nedočkavo. Stále som bola trošku v šoku ale odpovedala som
"Dobre, pred pár mesiacmi sme sa presťahovali do Londýna. A rodičia sa majú v pohode. No a Josh je aktuálne nezvestný." povedala som. Pán sa na mňa ståle usmieval.
"Ty asi nevieš kto som však?" Spýtal sa. Som rada že sa to spýtal.
"Prepácte ale nie,"
"Ja som bol najlepší priateľ tvojho otca. Ale keď nás napadli Ludožrúti a iné tvory, obával som sa že nežije. Ale ty si mi potvrdila opak," zase sa usmial.
"Alex je váš syn?
"Áno"
"To znamená že vy ste kráľ."
Zasmial sa
"Ty si chitré dievča" povedal a zamial sa.
"Ešte raz mi prepáčte že som do vás narazila, ibaže on ma tak vytočil že som..." zase som sa nekontrolovala.
"Čo také hrozné vyvidol môj syn?"
"Odkedy ho poznám ako anonyma nie ako obyčajného spolužiaka a najlepšieho kamaráta sa mi vždy ukazoval v maske. Doteraz som nevedela kto to je až kým to nechtiac nepovedala Alexová mama. Kedy mi to plánoval povedať??"
"Ach  tak to som nevedel. Poď somnou musí ti to vysvetliť."
Ani mi nedal šancu protestovť a už som sa ocitla v obývačke s Alexom kraľovnou a kráľom.
"Čo si speavil Mii?" Spýtal sa jeho otec.
"Alex čo si spravil tejto mladej dáme?" Spýtal sa Alexova mama.
"Nič, nič som jej neurobil.
"Niečo si musel urobiť keď je tak na teba naštvaná!" Povedal prísne kráľ. Je to veľmi chitrý muž, chce počuť aj z jeho strany čo sa stalo.
"Nič, len som jej nepovedal kto som, chcel som zabrániť presne tomu čo sa stalo teraz." Pozrel sa na mňa so smutým pohľadom, ja som mu pohľad opätovala.
"Vy dvaja si to vyriešte," povedal král.
Potom nás s Alexom nechali osamote stáť na začiatku izby a oni si išli sadnúť na gauč. Začali sa rozprať o poliytike.

Vyzerá strašne roztomilo keď je smutný.
To je zle už sa nad ním rozplývam. Nie!! Som naňho veľmi nahnevaná!!!
Ale keď on je talý zlatý.
Mia schop sa!!!
Ale keď on zato nemôže.
Ale môže!!!! Hovorila som si v hlave.
Alex sa zrazu zamial. Prečo sa smeje. Veď som nič vtipné... To nie!!!! Ja som zabudle že mi dokáže čítať myšlienky. Tak toto som pokašlala.
Ked som si to úplne uvedomila znova som sa rozbehla odtiaľ preč.
Videla som predsebou schodisko. Višla som hore schodmi.
Bola tam dlhá chodba so samými dverami. Tam ma zastavila nejaká stará pani.
"A ty sa ako voláš mladá dáma?" Prehovorila stará pani.
"Volám sa Mia."
"Mia to si ty? Zlatíčko moje. Tu máš kľúč. Tvoja izba je s obrázkom tmavohnedého oka."
Zobrala som od nej klúče. Poďakovala som a išla hladať svoje dvere. Boli pekné biele a hore bolo hnedé oko. Veď to je moje oko. Vošla som dnu.
Izba bola nádherná obrovská. Mala som veľkú posteľ na vyvýšenom schodíku. Veľkú skriňu. Obrovský koberec. A vlstnú kúpelňu s vaňou aj sprchovacím kútom. Celá izba bola v krémovo biela. Skoro šetko bolo krémovo biele okrem skrýňe. Ta bola tak dohneda.
Bola som strašne unavená. A len čo sa moja tvár dotkla vankúša zaspala som.

Ahojte
Ďalšia kapitola je nasvete. Dúfam že sa vám páčila. Je mi ľúto že som až tera zverejnila dalšiu časť mám školu, učenie, písomky.
Vote alebo koment poteší. A ospravdlňujem sa za gramatické chyby
!Adiós!