Si kompletný ?!!

Part.5

Neviem vymyslieť názov tejto časti tak som tam dala iba to part.5

Pozrela som sa na hodinky. Boli štyri hodiny ráno. Srdce mi bilo asi 40 krát za sekundu. Celá som sa triasla.
Napila som sa vody ktorú som mala na nočnom stolíku.
Kľud, ukľúdni sa, bol to len sen. Alebo nie?
Nenávidím svoje svedomie. Hlavne ma štve že väčšinou má pravdu. Ale tentoraz nie. Bol to len sen. Len neuveriteľne nemožný sen.
Viem že by som znova nedokázala zaspať tak som vstala z postele a potichu som išla do obývačky, mala som položený mobil na gauči. Zobrala som ho a vrátila sa do izby. Oprela som sa o stenu a vydýchla som si. Srdce mi bilo už len 10 krát za sekundu takže, som v pohode.
Ako prvé som išla na Facebook. Tam som videla že Jason je online tak som mu napísala:

Ja: ahoj. Nevyrušujem?

Jason: nie vôbec už som dávno hore ale prečo si ty tak skoro hore?

Ja: mala som zvláštny sen. Potrebujem sa s tebou a s Jasmi o tom porozprávať pretože to čo sa deje podľla mňa nieje vôbec normálne.

Jason: a bol ten sen strašidelný alebo....

Ja: práveže nie. Zajtra vám všetko poviem. Už som unavená. Asi skúsim znova zaspať.

Jason: ok tak zajtra. Dobrú.

Ja: ok dobrú

Vypla som mobil, položila som  ho na nočný stolík a ľahla si. Zavrela som oči ale nedokázala som ich nechať dlho zatvorené pretože vždy keď som ich zavrela zjavili sa mi obraz anonymových očí a to záhadné znamienko.
Hladela som do stropu a rozmýšlala keď zrazu
"Ahoj Mia. Prosím nezľakni sa!" povedal chlapčenský hlaz. Strhla som sa a otočila sa napravo, ale nikoho som nevidela.
To sa mi určite len zdalo. Pokojne si ľahni a snaž sa zaspať. Poslúchla som samu seba a ľahla si naspäť.
"Mia to sa ti nezdá. Naozaj som tu." zase povedal.

Dobre toto už bolo moc, rozhodla som sa zvrieknúť. Ale skôr než som stihla zakričať mi niekto dal ruku cez ústa.
"Nekrič čo chceš všetkých zobudiť?"
Dal mi jeho ruku preč z úst. A ja som povedala.
"Áno chcem." povedala som drzo.
Celá som sa začala triasť.
"Kto si? Čo odomňa chceš?" povedala som zhrozene. Stále som sa triasla a už sa mi hrnuli do očí slzy. Strašne som sa bála.

Ten človek to asi zacítil. Priblížil sa ku mne a povedal:
"Preboha Mia celá sa trasieš poď ku mne." povedal jemným hlasom. Podišiel ešte bližšie a silno ma objal. Moja hlava bola na jeho hrudi, a ja som sa cítila tak bezpečne ako nikdy v živote. Nechápala som to, veď to bol on koho zom sa bála.
Čo ak mi niečo urobí čo ak mi ublíži?
"Mia ja by som ti niky neublížil." povedal a začal ma hladkať po vlasoch.
"T-ty mi dokážeš čítať myšlienky?"
spýtala som sa. On sa len zasmial a nič nepovedal.
Štvalo ma že mu nevidím do tváre.
"Mia je toho veľa čo nevieš. Dozvieš sa to keď budeš pripravená." povedal.
Bola som brutálne zvedavá ale zároveň som sa strašne bála. Bola som strašne unavená a pomali som v jeho objatí zaspávala. A jediné čo som počula bolo:
"Nebojsa ochránim ťa, kľudne spi."
V tom momente som zaspala.

Ráno som sa zobudila až na budík.

Chvíľu som rozmýšľala či sa mi to všetko nesnívalo ale na mojom nočnom stolíku bol lístoček na ktorom bolo napísané

Nebol to sen. S láskou,
tvoj anonym.

Vtedy mi napadlo, či ten anonym v sne nebol ten anonym ktorý ma navštívil. Ale keď som to povedala nahlas pre seba znelo to úplne nemožne.

Pri raňajkáh som rozmýšľala či to mám naozaj povedať Jasmi a Jasonovi. Rozhodla som sa že im to radšej nepoviem. Niečo si už vymislím.

Prišla som do školy a skôr než som stihla vykročiť ku skrinke ma niekto schmatol za ruku a odtiahol ma na bok. Ten človek bol Jason a za pár sekúnd k nám prišla aj Jasmína a obidvaja povedali naraz:
"Hovor!" povedali. Ja som sa prv na nich pozerala ako na šialencov, netušila som o čom hovorili, ale potom mi došlo že asi hovoria o tom sne ale preistotu som sa spýtala.
"Čo mám povedať?"
"No predsa o tom sne?" povedal Jason naliehavo.
"Jaaaj! Hmm takže snívalo sa mi o-o-o drakovi, ktorý mal oči a videla som to jeho oko a potom neskôr som videla náhrdelník s tým okom.

To bolo fakt najlepšie čo ťa napadlo? Hovorilo moje svedomie. Štvalo ma že im musím klamať ale určite by ma brali za blázna keby som im povedala pravdu.
Našťastie mi uverili.
Potom sme išly všetci traja do triedy.

!Hello!
Toto bola dlhšia časť ako obvykle. Ak sa vám páčila vote alebo koment poteši. Ak sa niečo nepáči alebo by ste chceli aby som niečo zmenila napíšte do komentu. A ospravedľnujem sa za gramatické chyby.