Si kompletný ?!!

Part. 23

"Ziva ja som veľmi nervóza, čo ak niečo pokazím?"

"Mia, neboj sa ničoho, všetko bude dobré, vyzeráš úžasne stavím sa že Alovy spadne sánka" povedala a zasmiala sa.

"Alovy?"

"Hhh, áno Alexovy, vieš je to môj bratranec"

"Ahá, a akoto že ty si..."

"Vlkolak?"

"Ano"

"Vieš môj otec má brata a to je Aelxov otec môj otec je vlkolak ale Alov otec nieje."

"Aha"

Zhlboka som sa nadýchla.

Mia ukľudni sa, všetko bude vporiadku. Vyzeráš úžasne, o lepšiom doprovode si nemohla ani snívať. Iba dýchaj.

Hovorila som si v hlve. Pomáha mi to. Som kľudnejšia.

Otvorila som dvere a vybrala som sa po chodbe ku schodom. Pozrela som sa dole. Už tam bolo veľa ľudí. Ako to svládnem?!

Pred schodami stál nejaký pán v čiernom obleku s čiernym motýlikom.

"Vzácna slečna Mia Handersonová Malvojová!" Zakričal ten pán.

Všetci zrazu na mňa zeazu upriamili zrak.

Myslela som že sa prepadnem pod zem.

Pomaličky som kráčala dole po schodoch (foto hore, ale pravdaže sa usmieva trohu menej a má lodičky) našťastie som sa nepotkla a nespadla som.

"Princ Alexej Arthur!" Zakričal a dole po schodoch pomaly schádzal Alex.

Ja som úplne zabudla že je princ. Vznešený bohatý princ. Hmmm. Možno by som sa k nemu mala správať tak trochu inak, predsa je jeho otec kráľ a neviem ako to tu funguje ale vo filmoch by ma mohol kráľ popraviť.

Asi sto fotografov ma fotilo s každej strany a tie blesky ma veľmi iriritovali. Alex si to našťaste všimol, chitil ma za ruku a odtiahol ma preč.

"Ďakujem" povedala som a vďačne som sa naňho usmiala.

"Pre moju princeznú hocičo" povedal. Pritiahol si ma bližšie k sebe, jednu ruku si dal okolo môjho pása a druhú ruku zdvihol do strany aj s mojou. Ja som si položila ruku na jeho rameno. Zrazu začala hrať hudba a my sme začali tancovať.

Musím poďakovať mame za to že ma nútila chodiť na hodiny spoločenského tanca.

"Odkiaľ vieš tak dobre tancovať?" Spýtal sa ma prekvapene.

"Mama ma nútila"

"Aha"

"Ako vieš že hovorím pravdu?"

"Mia pozriem sa ti do očí a vidím či mi hovoríš pravdu alebo nie."

"Podľa čoho to zistíš? Nauč ma to?" Spýtala som sa a spravila som otočku.

"Mia, to sa čkovek nemôže naučiť to človek vie"

"A ty to ako vieš?" Stále som vyzvedala.

"Už som ti povedal, sme k sebe prepojený ale tím že ja som mal šancu ťa poznať od malička a pozorovať ťa... Mia ja ťa poznám lepšie ako si myslíš"
Pozrela som na na svoje nohy a pokrútila som hlavou.

"Inak zabudol som ti povedať že vyzeráš nádherne"

"Ďakujem" povedala som a cítila som ako sa mi objavila červeň na lícach.

Prstom mi zdvihol bradu a ja somxsa mu pozrela do očí.

"Za toto sa neďakuje, stačí keď uvidím tvoje červené líca a tie hovoria za všetko" povedal a mne stúpla do tváre ešte väčšia červeň.

Jeho tvár sa začala pomaly približovať k mojej.

Keď boli naše tváre od seba len pár centimetrov povedal

"Všetko najlepšie" ja som sa naňho nechápavo pozrela a on sa usmial.

Pozrela som sa okolo seba, všetci sa na nás pozerali.

Všetci skupinovo zakričali

"Všetko najlepšie k narodeninám!" Povedali a začali tlieskať.

Ja som úplne zabudla, jamám dnws narodeniny?!!

"To ty?" Spýtala som sa Alexa a otočila som sa naňho.

"Ja, ale aj my a hlavne oni" povedal a ukázal prstom na tri osoby.

"Mami, oci, Josh!" Zakričala som a rozbehla som sa k ním.

Silno som ich objala.

"Mia, ako si nám chýbala!" Hovorili.

"Aj vy mne"

"Prepáč že sme ti nikdy o tomto nepovedali, prepáč že sme ti nikdy nepovedali o Alexejovy."

"Nemáte sa začo ospravedlňovať, bolo to pre moje dobro"

"Aj tak si to budeme ešte dlho vyčítať" povedala mama.

"Nechem vám nejako rušiť vašu malú konverzáciu ale všetci sem prišli kvoli Mii tak..."

"Áno to je pravda, prepáč" pivedala mama.

Pozrela som sa na Alexa ktorého už obýmal môj otec.

"Ďakujem" pošepkala som artikulačne aby mi rozumel. On na mňa žmurkol.

Nikdy som nemyslela že toto by mohlo mať aj pekný koniec.

Pozerala som sa doneznáma a točila som sa do rytmu hudby.

Nevšimla som si že na zemi bola voda, šmykla som sa a zvalila som sa na stôl, ten sa podomnou zlomil a ja som sa strepala na zem s tonou jedla. Ale to nebolo všetko, môj narodenonový koláč sa zošmikol dole stolom a skončil presne na mojej hlave.

Ka som vedela že toto bolo príliš pekné a dobré na to aby sa niečo nepokazilo.

Zrazu som započula smiech. Všetci sa na mňe smiali.

Ahój! Ako sa máte?

Prepáčte že som tak dlho nezverejnila žiadnu časť ale je polrok a ja som mala veľa písomiek. Dúfam že sa vám táto časť páčila. Ospravedlňujem sa za gramatické chiby a dúfam že budete pokračovať v čítaní.

Vaša dreambooks355