Drahý neznámy,
Píšem ti tento list, pretože mám toho veľa na srdci, čo som ti nestihla povedať. Byť úprimná, nestihla som ti povedať úplne nič. Prišiel si do môjho života veľmi náhle. V čase, keď som to neočakávala a neverila, že by sa niekto ako ty mohol objaviť. Ignoroval si ma, hral si sa na niekoho, kto nie si ale ja som to hrala s tebou. Chcela som sa zblížiť a spoznať ťa. Spoznať kto skutočne si. No pravda je, že som to nikdy nedokázala. Ty si bol ten, ktorý sa dokázal vlámať do môjho vnútra. Vlastne si nemusel ani klopať. Ja som bola tá, ktorá ti otvorila dvere ešte pred tým, než si ich zbadal. Bol si tam presne vtedy, keď tam nebol nikto iný. Dokázal si mi povedať veci, ktoré ostatní nedokázali. Dokázal si byť úprimný presne vtedy, keď som potrebovala pravdu. Dokázal si klamať presne vtedy, keď som potrebovala počuť niečo pozitívne aj keď realita bola úplne iná. Dokázal si ma ukľudniť vtedy, keď som si nevedela rady so životom. Dokázal si mi ukázať smer mojej cesty aj bez toho aby si kráčal so mnou. Dokázal si ma rozosmiať v momentoch, keď som cez slzy nevidela pred seba. Dokázal si ma objať bez toho aby si sa ma dotkol. Dokázal si mi ukradnúť srdce bez toho aby som ti ukázala kde je. Síce som od prvého momentu vedela, že nie si stála hviezda na mojej nočnej oblohe, užívala som si každý pohľad. Hoci som ťa cez deň brala ako slnko, ktoré mi svieti na cestu vedela som, že v skutočnosti si mrak. Búrkový mrak, ktorý sa drží po okrajoch oblohy a zahalí celú oblohu do sivej farby. Vedela som, že ty si ten výstrel, ktorý začne celú tu vojnu, ktorú vediem sama so sebou. Tú búrku, ktorú nejde zastaviť. Len som si to nechcela pripustiť. Vždy som si vravela , že som dosť silná na to držať si odstup. A držala som si ho. Aj cez to, že som vedela, že si klamal, že si nebol ten, za ktorého sa hráš som nakoniec upadla. Upadla som tvojim hrám. Upadla som do náručia tvojich krásnych slov, ktoré mi nikto predtým nepovedal. Upadla som do pasce tvojej ignorancií a faktu, že som ťa naozaj nikdy netrápila na srdci. Upadla som tak hlboko, že som sa nechcela vyšplhať naspäť hore. Pravdou je, že som sa stále zakopávala nižšie a nižšie až som prišla na to, že som úplne na dne. No teba to nezaujímalo. A ani mňa. Všetko, čo bolo dôležité pre mňa bola tvoja spokojnosť. Žila som v tom, že jediné, čo je dôležité si ty. No zrazu sme boli v kontakte menej a menej. Z každodennej konverzácie sa to zmenilo na prehodenie dvoch slov za 2 týždne. Až napokon si zmizol úplne. Bez jediného slova. Bez vyslovenia pravdy, na ktorú som čakala. A ja som čakala. Týždeň, mesiac, pol roka, ďalší rok. Unavilo ma to. Deň, čo deň som si myslela, že sa vrátiš no čakala som márne. Dostala som sa do štádia, kedy ma už vôbec nič nezaujímalo, ani ty. Bola som odporná k ľuďom, ktorí si to nezaslúžili. Dokázal si ma zmeniť z niekoho, kto sa snažil pomôcť na niekoho kto ničil to, čo sa druhí snažili postaviť. A to si zvládol bez toho aby som ťa videla, aby som vedela tvoje pravé meno. Nechcem vedieť, čo by si dokázal ak by si skutočne mohol byť pri mne. Veľa ľudí, by mi povedalo, že som hlúpa veriť niekomu ako si ty. Ja viem, vravela som si to celý čas. Snažila som sa to zmeniť. No nezvládla som to. Bola som príliš slabá postaviť sa tomu, čo ma v jednom okamihu robilo šťastnou no zároveň ničilo. Bola som príliš hlúpa na to pustiť ťa a nechať ísť, keď ja som mala byť tá, čo mala utekať. Pravda je tá, že ja som tá, ktorá sedí vo svojej izbe a premýšľa nad tým všetkým. Neviem kto si, neviem kde sa nachádzaš a na čo práve myslíš. Viem, že na mňa si už zabudol. Myšlienky o mne ťa nikdy nedržali v noci hore. Viem, že žiješ ďalej bez toho aby si sa pozrel späť. Lenže ja sa pozerám no vidím iba tie svetlé chvíle. Pretože to, čo vidím pred sebou je hustá a hrozivá tma. Nechcem smerovať niekam kam to nepoznám, no nechcem sa vrátiť tam, kde viem, že to skončí rovnako. Chcem utiecť. Chcem utiecť s tebou no na druhej strane ťa nechcem nikdy vidieť. Chcem sa s tebou znova zhovárať hoci by som ti už nedokázala nepovedať ani slovo. Chcem sa s tebou objímať hoci nechcem aby si sa ma dotkol. Chcem aby si si na mňa spomenul ale nie preto, že ti to pripomeniem. A preto ti tento list nikdy nepošlem.
Z celej mojej lásky a nenávisti, ja xx
