Ja rúcam sa a na zem padám
a túto báseň skladám
slová, ktoré na hlas nevyslovím
do tejto básne konečne vložím
moje vnútro je rozbité na milión kúskov
na každom z nich je niekoľko otiskov
ľudí, ktorí sľúbili, že ma nezlomia
a všetky moje vysoké múry prelomia
ľudí, čo sľúbili, že tu ostanú
a nikdy ma ľúbiť neprestanú
ľudí, ktorým som veriť opäť začala
a potom som plačúci kľačala
a sledovala ako odchádzajú s kúskom mňa
prepadajúc sa do väčšieho temna
keď ostala som na dne s rukami krvavými
a všade navôkol s myšlienkami špinavými
Ja rúcam sa a na zem padám
a túto báseň skladám
slová, ktorými sa zachrániť chcem
dúfam , že sa z tohto dna už dostanem.
