Ahoj,
prežili sme si toho spolu naozaj veľa, bola si vždy tam kde ja. Zvládla si nezvládnuteľné a bola si silná v okamihoch, ktoré by veľa ľudí nezvládlo a za to som na teba veľmi hrdá. Prežila si ťažké časy, no zdá sa, že sa nevieš posunúť ďalej a stále lpieš na bolesti z minulosti. A to ja pre teba nechcem. Nechcem aby si sa v tom neustále topila a ťahala dole. Nechcem aby si trpela a trýznila sa každým dňom viac a viac. Vážim si ťa a milujem ťa natoľko aby som ťa nechala ísť, opúšťam ťa. Choď, utekaj , vezmi so sebou tú všetku bolesť a utop ju na dne oceána, vypusti ju na vrchu najvyššej hory, strať ju v púšti hlavne ju vezmi ďaleko odo mňa, viem, že to zvládneš ty si to vždy zvládla. Len ja už takto naďalej nemôžem rokmi som oslabla, moja túžba po živote narastá a ty mi ju berieš. Chcem žiť, nie iba prežívať. Chcem TO zažiť, tú radosť zo života, šťastie. Chcem vedieť aký je to pocit byť šťastná a to s tebou nemôžem, napĺňaš ma smútkom, ktorý nemôžem striasť, pohlcuje ma a ja sa v ňom strácam. Viem, ak odídeš a ja sa ťa zbavím, budem cítiť prázdnotu. Inú ako doteraz. Tú chladnejšiu, ale možno po dlhej dobe ucítim mier. A konečne sa budem môcť zhlboka nadýchnuť, bez pocitu, že sa dusím. Tak sa maj moje drahé ja, a snáď sa raz opäť stretneme, obe vyliečené.
