Ranný smiech a nočný plač
nikdy nemysliac si slnko prinesie taký chlad
všade navôkol smiech prináša mi strach
keď tou prázdnotou vo mne zahalil všetko ľad
a večerné slzy znesú teplo tvárou od mojich rias
konečne cítim, že nie som len socha vytvorená z ľadových más.
Túlajúc sa temnotou nikdy nehľadajúc svetelnú žiar
pocity šťastia a pokoja mi prinášajú nepríjemnú žiaľ.
Keď cítim sa odlišná od ostatných, vzdialim sa
moje oči stíchnu a pery nevedia vydať hlas.
Temné myšlienky a fantázia odnesú ma tam
kde cítim sa sama sebou, miesto kde zastaví sa čas.
Zavriem oči a predstavím si nás
ľad v mojom srdci začne štípať ako mráz.
Utekám zo sveta, utekám od seba
neviem sa nájsť.
Čakám už len na teba
city, ktoré ma k tebe viažu, prosím spáľ.
Držíš ma pevne aj keď sa ma nedotýkaš
svojím pohľadom s mojou dušou splývaš.
Dobro, čo v tebe prekvitá pred svetom skrývaš.
A všetok smútok pred svetom zo seba zmývaš.
Tvoje oči ma držia v zajatí a ja neviem uniknúť
viažeš ma k sebe a k tomuto svetu a ja sa neviem odstrihnúť.
Chcem utiecť ale nie od teba , prosím odpusť mi
naša láska bude vždy tam hore medzi hviezdami.
