Bol si prvou láskou, čo otvorila mi srdce
no moje brány ostali aj naďalej zavreté,
pozorovala som ťa spoza vysokých múrov
hlbokou láskou ťa chránila odtiaľ bezpečne.
Oči hovorili za nás no naše hlasy boli ticho
slová čo by nás spojili ostali nevyslovené.
Bola som tam pre teba keď si hľadel inde
držala ťa, keď nebolo nikoho nikde,
Srdce bolelo kedykoľvek si trpel ty
svietila som ti na tvoje tŕnisté cesty,
na ktorých si upadal do temnoty.
Nevidel si, čo všetko moje srdce skrýva
no v mojom živote už to tak raz býva.
Nevedela som prijať lásku čo by si mi dal
chcela som len aby si z tých kolien vstal
vzoprel sa bolesti a vykročil životu vpred
našiel svoje šťastie čo by bolo smútku protijed.
Časom sa naše cesty po rokoch rozišli
city, ktoré som k tebe mala ťa tesne obišli.
Moje srdce je miesto kde sa stále nachádzaš
ani z mojich myšlienok nikdy neodchádzaš,
si spomienkou na schopnosti, ktoré v srdci mám
verím, že sa nájde niekto komu tú všetku lásku raz dám.
