Prečo Prave Ja?

4. čast

Skoro som nestihla autobus. No nastastie som to dala. Nejak...
Na Tanečnej sme začali nacvičovat nove tance. Rok a pol treningu? Kludne. Nemam s tym problem. Som zvedava o čom bude tentokrat.
"Takže baby, začneme. Tento tanec bude o... "

" môžte si vyberat." položila pred nas jej navrhy spisane na papieri.
Prvy - labutie jazero
Druhy- moderne tance s akrobatickymi kuskami (inak to nam šlo asi najlepšie)
Treti- zmiešanina oboch.

Čo by ste si vybrali? Jasne že to tretie.
"Takže baby? Mame rok. Nie rok a pol. Rok... Čiže ... dame do toho všetko a začneme už teraz." krok, vykop, krok, rozbehnem sa, vyskok, vyskok, vyskok do dialky , otočka, sklznem sa na zem, dam sa do "placky" (hadam chapete :D neviem ako sa to vola normalne nas to ucili len takto :D) , postavim sa , idem do rožtepu a zakoncim to demiplie. ( za gramatiku v tychto slovach ma nedisujte :D demiplie= špičky od seba, päty spolu, kolena od seba čo najdalej a zadok presne nad päty inak to robite zle. ) a tak to sme pokračovali celu hodinu. Po hodina som bola uplne zomreta, no stale som davala vykon na 100%. Môžno niekedy 98% ... Bola som lredsa unavena a hodina na tanečnej trva 90 minut. Hodina a pol. Čiže si to viete predstavit ako sme sa nadreli.

Ešte je len utorok a ja sa citim uplne otrasne. Mam strašnu svalovicu. Budem musiet cvičit aj doma.

Poobede som sa stretla s Mikeym. Vyzeral smutne.
"Videl som zle veci." je presvedčený , že má v sebe diabla. Niekedy mu verim.
" si v poriadku? Nemam ti dat lieky?" viem... Je to odomna hnusne. Ale tak... Jeho psyhiater mi to kazal. On prikivol. Asi sa s tym nakoniec zmieril.

Kračali sme dalej ruka v ruke ( ja viem nemala by som , no citim že je mu takto lepsie) a ja som sa citila previnilo. No nejak som stale hrala tu ich hru. Usmievali sme sa na seba, rozpravali sa... Ja som sa však citila inak ako predtym... Smutne, zbabelo a prazdno. Tahala som ho za nos ... No jednou mojou castou som to tak chcela...

........................................................................

Ďalší trening z tanečnej . po všetkych tych emociach som mala chut ukoncit svoj život. No napriek všetkemu som sa dokazala oddat tancu. To som milovala asi najviac. Vžit sa do hudby a suladit s nou. Nadherny pocit.

Na neštastie som vedela, že ma sleduje. On. Ja... Citila som smutok vždy ked som ho uvidela. Ako sa toto zo mna mohlo stat? Ja ... Snazim sa mysliet na niečo ine, ale neviem či to zvladnem. Pokusim sa. Ak nie tak ... Tak to proste ukoncim. Nemam na to nervy ved už teraz som na dne.

Ahojte! Tato čast a ešte jedna bude trochu smutna no potom vas hadam prekvapim :3 vážne ma bavi pisat tento pribeh tak hadam aj vas... Som rada za každý váš read alebo vote :3
Tak zatial sa majte a vela čítajte :3 ahojte :3