10. čast

41 3 0
                                    

... Ked v tom... Dostala som telefonat... Nedokazala som vnimat čo sa dialo okolo mna... Toto sa stat nemalo...

Na telefone mi svietilo jedno meno : Mikey

So strachom čo sa bude diat som mu zdvihla. Naozaj by som bola radsej , keby sa to nestalo.
"Ahoj!" uplne normalne ahoj... Tak toto som nečakala.
"Ahoj " odpovedala som uplne normalne. Snažila som sa nepanikarit.
"Ako sa mi máš?" mi? Ako... Ako vážne? Čo to sakra?...
"Si opity?" z jeho povzdychnutia bol citit usmev.
"Volal by som ti keby nie?"
"Mikey... Okamzite odloz ten alkohol!" rozvreskla som sa do telefonu. Nahlas sa zasmial.
"Mila Naomi. Keby niesi s nun, odlozil by som ho, dokonca by som sa ho ani len nechytil. Ty si ma zničila. A ja? Ja blbec som sa nechal namotat..." skočila som mu do reči.
"Vedel si, že sa mi pacil. Vedel si, že ty a ja spolu nikdy nebudeme! Už prestan zvalovat vinu na mna! Aaarghh! Už dost. Mam toho po krk. Nemozem byť na vine len ja! Sakra ved ja som trpela. Kvoli tebe a len kvoli tebe sa ti stalo .."
"Pip, pip ,pip ,pip , pip. " zlozil. On ma zlozil!... Naomi... Predychaj to. Zvladla si to. Povedala som si sama pre seba...

A zrazu mi prišla sprava:

Will-
Ona... Spravila to... Prave som ju viezol... Je v kritickom stave

Naomi-
Prosim?

Will-
Hovorim ti... Porezala sa

Naomi-
Ake hlboke to ma?

Will-
Bol tu doktor

Naomi-
Čo ... Čo povedal?

Will-
Pojdeme na pohreb...

A toto... Uplne som sa zosypala... Proste... Toto niesu veci pre mna... Nevladzem..
Najskor mikey... Potom mamina... A teraz Katy...

(Katy bola moja najlepsia kamaratka , lenže sa rozisla s chalanom a jej ocko dostal rakovinu... Zomrel... Mamka sa začala upijat a tak zostala sama... Dostala schizofeniu... Pomahala som jej... Viem že jej bolo lepsie. Bola rok na psychiatrii. Pred dvoma mesiacmi lebo si mysleli , že už je v poriadku. Pomahala som jej stale... No... Ocividne som to nestihla napravit. A will je kamarat ktory sa tam o nu staral... Chvilu som s nim bola... Ale zostali sme ako kamarati)

Myslim, že dnes už toho viac nezvladnem ... Jedine, čo mi zlepsuje naladu je , že zajtra som s nim ... No dnes som ani len nemala chut mu napisat... Som zbabela

Aaaahojte! Prepáčte, že dneska taka kratsia cast , no dneska som toho mala vela... Rodinne problemy a tak ... Zajtra slubujem , že pridam dlhšiu... A ešte jedna vec ... Dalsia čast už bude konečne stastnejsia ako tieto... Možno kusok smutku no nič nieje sladke ... Len horko-sladke ( tak to hovori jedna kamaratka) "will" ak toto citas ... Je mi vážne luto, že sa to stalo...

Zatial sa majte a veľa čítajte :3 pa paaaa

Prečo Prave Ja?Where stories live. Discover now