Why he loves me? I am enemy

Niečo viac

Nie, to nemôžem spraviť. Nechcem ho pobozkať...ale ja musím. Pozrela som sa mu do očí a spojila naše pery. Nikdy som sa nebozkávala, je to ťažšie ako sa zdá.

"Tak teraz som si už ten bozk zaslúžil?" Odtiahol sa odo mňa.

"Nie len bozk, niečo viac." Pošepkala som mu do ucha. Rukami mi chytil hlavu a začal ma vášnivo bozkávať. Knihy ktoré mal pred sebou zhodil na zem. Vie úžasne bozkávať. Prevalila som sa na chrbát aby som ležala pod Jeremim.

"Jeremy, ja som..." Nestihla som to povedať lebo mi skočil do reči.

"Si panna, to viem." Povedal a začal mi bozkávať krk. V tej chvíli som prestala premýšľať a sústredila sa na Jeremyho dotyky a bozky. (Ak ste čakali podrobnejší popis, tak sa ospravedlňujem)

Keď som sa ráno zobudila, Jeremy pri mne nebol. Typický Assassini, vždy niekde zmiznú. Poobzerala som sa po izbe a uvidela som na stolíku pri posteli náhrdelník. Keď som sa pozrela bližšie bol tam aj malý papierik na ktorom bolo napísane: Od Jeremyho pre (moju)princeznú. Bola to strieborná retiazka s príveskom v tvare Assassinskeho znaku. Dúfam, že si nemyslí, že to budem nosiť. Ja som Templárka a tým pádom budem nosiť na krku znak Templárov, aj keď som včera večer porušila to najzákladnejšie pravidlo aké existuje, ale nikto sa to nemusí dozvedieť. Vstala som, no keď som sa postavila na nohy, podlomili sa mi kolená a skoro som spadla. Každý krok ma bolel. Nejak som sa dostala do kúpeľni, no ďalší šok ma čakal keď som sa pozrela do zrkadla. Strapaté vlasy, kruhy pod očami a obrovská modrina na pravom zápästí. Počkať, čo?! Modrina?! Tú som ešte včera nemala. Jeremy, keď si ťa nájdem, neželaj si ma. Neviem kvôli nemu chodiť a na ruke mám obrovskú modrinu, ďakujem veľmi pekne. Musím sa ísť okúpať, už zase. Veľmi rýchlo som sa okúpala, rozčesala vlasy a obliekla som si ten Assassinky oblek ktorý som včera dostala. Rozmýšľala som či si dám aj ten náhrdelník ktorý mi daroval Jeremy. Dnes si ho zoberiem, aby Jeremy videl, že si to vážim. Vykukla som z izby, nikto tu nie je, asi sú v kuchyni. Našťastie, cestu do kuchyne si veľmi dobre pamätám.

"Dobre ráno." Pozdravila som ich keď som vchádzala do kuchyne. Pri obrovskom stole sedeli Lala, Lery, Alaric - veliteľ Assassinov, Jeremy, Leo a Jesmine. Konečne je tu tá klamárka, je to mrcha.

"Ahoj." Jeremy sa mi ako jediný odzdravil. Lebo všetci boli zaujatý niečim iným. Pristúpila som bližšie ku stolu. Civeli do mapy celého mesta.

"Aha, tam bývam." Ukázala som prstom na môj dom. Chcela som ich trochu rozveseliť, lebo sa tvárili ako na pohrebe.

"Všetci vieme, že si ešte decko, nemusíš nám to pripomínať." Ozvala sa Lala.

"Klaudia, počúvaj, chceme uskutočniť, taký menší útok na Templárov. Verím, že nám pomôžeš. Podľa toho čo hovoril Jeremy, tak ťa presvedčil dostatočne na to aby si mohla s nami bojovať." Vysvetľoval Alaric. Jeremy im to povedal. Ďalší dôvod prečo ho nenávidieť.

"Ty si im to povedal." Kričala som na Jeremyho.

"Čo som mal povedať, ak myslíš..." Nestihol dohovoriť lebo mu Lala skočila do reči.

"Ak myslíš to, že si si to konečne s Jeremym rozdala, tak na to sme prišli aj sami. Počuli sme všetko. V tom hluku sa nedalo spať." Blbo sa smiala.

"A divne chodíš, to až tak bolí?" Uškrnula sa ma mňa Jesmine.

"Nemyslím to zle." Dodala. Tak ona si bude teraz robiť srandu zo mňa, super, môj život má konečne zmysel.

"Ty vieš rozprávať?! Myslela som si, že ti Templári vyrezali jazyk keď sa dozvedeli, že nosíš informácie Assassinom." Podpichla som ju. Klaudia vracia úder. Skóre sa vyrovnáva.

"A keď sa dozvedia, že si spala s Assassinom tak ťa rovno popravia, láska." Uškrnula sa Jesmine. Tie jej veľké oči mi asi pozerali až do duše.

"Dobre, dosť deti." Prerušil Alaric. Keby, že to nepreruší tak by som jej vlastnoručne polámala všetky kosti v tele. Vytočila ma.

"Na hádky nie je čas, potrebujeme sa sústrediť. Čiže ako som hovoril dúfam, že nám pomôžeš." Dodal a pozrel sa na mňa.

"Ehm... musím si to ešte premyslieť, neviem či som pripravená na boj." Váhavo som odpovedala. Ja som pripravená na boj vždy, ale na boj proti Assassinom. Ja chcem isť domov.

"Jeremy ti vysvetlí podrobnosti a teraz prosím choď niekde inde, musím ešte prebrať isté veci s ostatnými a tie veci nemusíš vedieť." Vyháňal ma.

"Môžem ísť s ňou?" Ozval sa Jeremy. Alaric prikývol. Rýchlim krokom sa rútil ku dverám.

"Aké si mala ráno?" Nahodil tému.

"Vieš, celkom v pohode až na to, že ma každý krok bolí a na zápästí mám modrinu." Zvážnela som. Sadli sme si na nejakú lavičku vnútri.

"No tak prepáč, mám skrytú silu ktorú nedokážem ovládať." Zasmial sa. Vedela som, že to nemyslí vážne. Rád si zo mňa uťahuje.

"Tak to by som chcela aj ja." Uškrnula som sa.

"Mám jednu otázku. Assassini sú samotári, stretávajú sa spolu iba keď si idú naplánovať spoločný útok, tak prečo ste tu všetci pokope?" Opýtala som sa ho a pozrela sa mu do jeho modrých očí.

"Myslíš si, že Assassínov je len tak málo. Ty ktorý sme tu, sme... ako by som to nazval... velitelia. V lese a v meste sú asi ešte stovky Assassinov. Nikdy nás nebolo tak veľa ako teraz. A zato, že som ti to povedal si prosím pusu aspoň na líce." Pozrel na mňa a prstom ukázal na svoje líce. Ani som nerozmýšľala a dala mu pusu. Je to také zlaté, dať niekomu pusu na líce.

"Ďakujééém." Poďakoval s blbým úsmevom.

"Milujem ťa." Povedal a pobozkal ma.

"Ja seba tiež." Zasmiala som sa mu tesne pri perách. Zvážnel. Nemá rád takýto typ humoru.

"Aj ja ťa milujem." Dodala som sa spojila naše pery znova. Neverím, že som to povedala. Toto nieje môj štýl.

Tak na dnešok len taká kratšia časť, ale stále lepšie ako nič. <3

P.S. Na obrázku hore je ten náhrdelník ktorý Klaudia dostala od Jeremyho.<3