Why he loves me? I am enemy

/THE END/

Všetci už odišli preč. Ostal som mnou jedine Louis. Musím niečo vymyslieť aby si ma aspoň na chvíľu prestal všímať. Ja už viem čo spravím...

"Idem po vodu." Navrhla som. Išla som ku hlavnému stanu, tam vždy spala Lala a Lery. Vedľa stanu bol veľký sud s vodou, nabrala som vodu do dvoch pohárov a do jedného primiešala aj roztok po ktorom by mal tvrdo zaspať. Dúfam, že sa to podarí.

"Tu máš." Podala som mu pohár.

"Nie som smädný." Odmietol. Presne toto som nechcela aby sa stalo.

"No tak si tu vodu nechaj na neskoršie." Položila som pohár vedľa neho. Sedel na pni od stromu.

"Tak vďaka." Poďakoval.

"A ešte ti musím poďakovať za to, že som tam nemusel ísť. Nerád zabíjam." Dodal. Assassin a nerád zabíja?! Akože čo?!

"Počula som dobre, nerád zabíjaš?!" Nadvihla som obočie a sadla si na zem pred neho.

"Nerád sa pozerám na utrpenie iných."

"Ja sa v tom narozdiel od teba vyžívam, ale iba ak ide o nepriateľov." Usmiala som sa. Louis pomaly natiahol ruku ku poháru s vodou a zobral si ho do rúk.

"Tak na to aby trpeli nepriatelia, aj keď je to len voda." Konečne sa napil. Už len počkať a môžem sa stať hrdinkou. Chcem byť hrdinkou, aby si ma Lala a ostatný začali viac vážiť aj keď viem, že ma bude Jeremy chvíľu nenávidieť ale to ho po čase prejde.

"No a chcel som sa ešte opýtať..." Odpadol. To účinkovalo nejak rýchlo, ale nesťažujem si. Zobrala som mu meč a utekala na pomoc ostatným.

Dobehla som ku táboru, našla som si miesto kde som sa skryla aby ma nevideli ani Templári ani Assassini. Počula som dupot koní, ako keby sa blížilo celé vojsko. Prečo mám taký pocit, že o nás vedia a, že teraz sa ku nám blížia ich posily?Asi preto, že to je pravda. Videla som ako začali všetci panikáriť. Toto sa nemôže stať!

"Vieme, že ste tu. Nebuďte zbabelci a bojujte!" Rozkrikoval môj otec. Proti nim nemáme šancu, je ich o mnoho viac ako nás.

"Útok!!" Zakričala Lala. Snáď si nemyslí, že to vyhráme. Všetci Assassini sa rozbehli bojovať. Ja som bola stále skrytá. Celý plán je v háji. Asi teraz najrozumnejšie bude utiecť... ale hovno, nikam nejdem, idem im pomôcť. Zobrala som meč do ruky a vybehla z úkrytu. Pozabíjala som niekoľko nepriateľov a potom si ma všimla Jesmine.

"Ja som vedela, že urobíš nejakú blbosť." Hovorila mi Jesmine počas boja.

"Čo by ste si bezo mňa počali." Uškrnula som sa. Odbehla som od Jesmine trochu ďalej a zbadala som svojho otca ako bojuje s Leom. Na pomoc mu pribehol Jeremy. Bože Jeremy! Nechcem aby ma uvidel. Bojoval tam s mojim otcom a ja som tam stála a civela, sem tam som aj zabila nejakého Templára. Porozhliadla som sa naokolo a vyzeralo to, že vyhrávame. Jupí.

"Klaudia!!" Zbadal ma. Nedokázal sa už sústrediť na boj a tak otcova čepeľ prebodla Jeremymu brucho. Rozbehla som sa ku nemu, teda najprv ku otcovi.

"Zhor v pekle." Zakričala som sa a prebodla mečom srdce môjho otca. Wau, vážne som sa trafila presne do srdca?! Jeho nehybné telo padlo na zem a ja som sa rýchlo rozbehla ku Jeremymu.

"Nie nie nie nie... to sa nemôže stať." Plakala som pri ňom.

"Ale môže, tak je to v knihe osudu." Prehovoril po dlhom mlčaní. Rozplakala som sa ešte viac.

"Ale veď... to malo byť navždy... Tak sa to píše v mojej knihe osudu." Chytila som ho za ruku.

"S mojej strany to bude navždy... navždy ťa budem milovať." Zhlboka sa nadýchol.

"Navždy... aj ja ťa budem milovať." Pobozkala som ho a potom... potom prestal dýchať. Triasli sa mi ruky a mala som chuť zabiť sa tiež, ale sľúbila som mu jednu vec, jeho meno nikdy nebude zabudnuté a svoj sľub dodržím. Milujem ťa Jeremy, vždy som ťa milovala a vždy budem.

////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////

A práve teraz sedím pri jeho hrobe na cintoríne a píšem tento príbeh. Vojnu sme nejakým zázrakom vyhrali a nadvláda Templárov padla, škoda, že to nemôže už Jeremy nemôže vidieť, bol by nadšený. Narodil sa mi syn, Thomas. Teraz už má desať rokov a stále sa ma vypytuje kto bol jeho otec a ja mu vždy odpovedám : Hrdina.

Ahojte, tak a sme u konca. Vždy som sa tešila kedy pre vás napíšem novú časť, no niekedy som nemala čas... Do komentárov mi môžete napísať ako sa vám tento príbeh páčil, budem šťastná za každý názor. <3