Why he loves me? I am enemy

Plán

"Žila si medzi Templármi celý život tak nám teraz povedz ako sa môžeme obrániť." Povedala Lala. Wau ona chce moju pomoc?! Zlepšuje sa.

"Oni chcú zaútočiť zajtra, tak ja navrhujem aby sme ich prekvapili a zaútočili prvý a ešte dnes." Navrhla som. Určite nebudú súhlasiť, ale aj tak by to mohlo vyjsť.

"Nie sme pripravený, ísť tam ešte dnes by znamenalo našu prehru. Rozmýšľaš niekedy skôr než niečo povieš?" Nesúhlasila Lala. To som si mohla myslieť, rozhoduje za všetkých.

"Ale mohlo by to vyjsť, prekvapili by sme ich a bez toho aby si nás všimli by sme im vyvraždili jeden tábor a tým pádom budú oslabený." Presviedčala som ju. Ja si budem stáť za svojím slovom, chcem bojovať. Aha, skoro som zabudla, som tehotná a Jeremy mi zakáže ísť do boja a budem musieť ostať tu. Super.

"Tiež sa mi ten plán nepáči, ale má pravdu. V tom tábore ich nie je veľa, to zvládneme bez povšimnutia a tak by sme mohli vyriešiť aj s ostatnými tábormi." Ozval sa Alaric. Aspoň, že on povedal svoj názor a stále by tu mal rozhodovať on a nie Lala. Aj keď Lala je tiež dobra vodkyňa.

"Mne sa to páči tiež." Súhlasila aj Jesmine. Ja som vedela, že bude Jesmine súhlasiť, veď ona sa vo vraždení vyžíva.

"Ja som proti, stačí ak niekto niečo pokazí a sme odhalený. Môže tam potom zomrieť väčšina z nás a budeme sa musieť zmieriť s prehrou. A ja neviem prehrávať." Odporoval Jeremy. Starostlivý otec je na scéne. Prečo musí byť vždy proti.

"S Jeremym to musím ešte prebrať." Ťahala som ho za ruku ďalej od ostatných.

"Je to naša najväčšia príležitosť, Jer prosím." Ešte nikdy som ho nenazvala "Jer". Prečo ma to nenapadlo skôr? Ľahšie sa to vyslovuje.

"Nie, nie a nie. Je to šialenstvo. A ty navyše čakáš moje dieťa a ja ho chcem vidieť živé. Si ten najtvrdohlavejší človek na celom svete, s urážkov." Zvyšoval hlas, skoro až kričal. Nikdy na mňa nekričal, čo sa to sním deje? Pozerala som do zemi so smutným výrazom a mlčala som.

"No tak prepáč, nechcel som kričať." Ospravedlnil sa mi. Ešte, že tak. Inak končím.

"Klaudia, keď zrobím toto?" Kľakol si na jedno koleno. Vyvalila som na neho oči. "Prepáčiš mi, že som kričal?" Vytiahol z vrecka prsteň."Vezmeš si ma?" On to myslí vážne a Jesmine hovorila pravdu. Čo-čo mám spraviť?! Srdce, rozhodni sa za mňa.

"Á-áno." Hodila som sa mu okolo krku. A zase sa za mňa rozhodlo srdce, ale keby som nechala rozhodnúť rozum tak poviem nie. Lebo logicky... joj dosť bolo logického uvažovania.

"Uveríš mi keď poviem, že som ten najšťastnejší muž na svete?"

"Áno, uverím ti. Lebo také dokonalé dievča ako som ja si nenájde každý." Uškrnula som sa. Vždy som bola egoistka.

Prišli sme naspäť medzi ostatných.

"No na čo ste prišli, hrdličky?" Začala Lala.

"Že ideme do toho, ale bezo mňa." Povedala som. Jeremy sa na mňa nechápavo pozrel. Má pravdu, mala by som ostať v bezpečí aj keď sa mi to nepáči.

"Aha, chápem... Počkať, čo to máš za prsteň?" Zhíkla Lala. Jesmine ktorá stála vedľa mňa mi hneď zobrala ruku s prezrela si prsteň.

"Zásnubný prsteň!! Bude svadba!! To znamená, že budú aj koláčiky!!" Radovala sa Jesmine a poskakovala na jednom mieste. Jasné, že budú koláčiky, keď to prežijeme.

"Tak gratulujem." Popriala Lala a smiala sa. Bolo jej vidieť na očiach, že sa teší tiež.

"No, ale späť k veci. Takže Klaudia, povedz nám plán." Povedal Alaric a rozprestrel mapu na zem.

"Takže rozdelíme sa na skupiny, Lala zober si niekoľko Assassinov a choď z východu, budeš im šéfovať. Jesmine ty tak isto lenže pôjdeš zo západu. Jeremy, ty a Alaric zoberiete ostatných a rozdelíte sa na skupinky a pôjdete z ostatných strán. Potrebujeme ich obkľúčiť aby nemohli utiecť keby sa niečo pokazilo a nezabudnite byť potichu. Všetci viete čo máte robiť?" Všetci prikývli.

"Potrebujeme ešte aby ťa niekto strážil, nemôžeš tu byť sama." Strachoval sa Jeremy. O seba sa postarať ešte viem, láska.

"Jeremy, už som ti povedala, že nie som neschopná."

"Musí ťa tu niekto strážiť aby ťa náhodou nenapadlo spraviť nejakú blbosť." Uškrnul sa Jeremy. Joooj, prekukol ma. Chcela som im ísť potom na pomoc a byť za hrdinku. Pozná ma viac ako som si myslela. Joooj.

"No dobre, prekukol si ma... a kto ma bude "strážiť" keď všetci idú preč?"

"Ostane tu... Henry nie, Leo nie, Lery nie... Louis. On nevie bojovať takže o nič neprídeme, on ťa bude strážiť pokým sa nevrátim." Povedal Jeremy. Louis?! Leou brat?! Ako nemám nič proti nemu, ale bola by som radšej keby mi tu nechal Henryho.

"No dobre, nebudem sa hádať. A už vypadnite odtiaľto." Vyháňala som ich. Louis je nemožný, toho by som zabila aj s kuchynským nožom. Potrebujem aby už vypadli, chcem ísť potom bojovať ku ním.

"Ako si želáte madam... Všetci si zostavte skupiny a môžeme vyraziť, budem na vás čakať tu." Rozkázal Jeremy. To akože teraz tu môže veliť každý?! Keď aj Lala rozkazuje, Alaric rozkazuje a teraz aj (môj) Jeremy, tak teoreticky by som mohla aj ja, ale mne je to jedno nech si rozkazuje kto chce aj tak neposlúcham nikoho. Všetci odišli zostaviť si tým z ostatných Assassinoch okrem Jeremyho a mňa.

"Zobral by som ťa zo sebou, ale nechcem aby sa tebe a dieťaťu niečo stalo." Hovoril a pozeral sa mi do očí.

"Vieš čo mi na tebe vadí? Že veľmi často meníš názor a o mňa sa neboj. A taka malá otázočka, môžem už použivať tvoje priezvisko? Viem, že sme ešte nemali svadbu, ale ja už som nedočkavá."

"Tak teda dobre... Klaudia Lerynsonová, wau to znie dobre." Prudko ma pobozkal. Usmiala som sa mu do pier a pozrela sa mu do očí. Bol nadržaný ako prasa. Videla som to na ňom.

"Najradšej by som ťa teraz..."

"Prestaň, nie je vhodný čas." Zastavila som ho.

"Faaaajn. Ty a ten tvoj vhodný čas, za chvíľu mi s toho prepne." Rozhadzoval rukami.

"Sme pripravený, môžme ísť." Kričala Lala. Ten jej prenikavý hlas keď kričí neznášam, trhá mi to uši.

"A Klaudia, nezabudni, že ťa milujem." Povedal mi potichu Jeremy a vykročil ku ostatným.

"Aj ja ťa milujem." Zamumlala som potichu. Určite to nepočul lebo už bol odo mňa ďalej.

Je to taká nepodarená časť, lebo sa mi moc nechcelo, ale kamarátka ma donútila. <3 a taktiež sa mi to nechcelo prekontrolovať takže za chyby sa ospravedlňujem. <3