Why he loves me? I am enemy

Emócie

Vyšli sme s Lalou z budovy. Konečne čerstvý vzduch, to som potrebovala. Vyšplhali sme sa na strechu a posadili sa na okraj.

"Ty ma až tak nezaujímaš, skôr ma zaujíma ako to je naozaj s Jesmine." Ozvala som sa ako prvá. Lala sa mierne usmiala.

"Jesmine je proste zlé dievča. Je to démon v tele anjela. Nemám ti čo k tomu viac povedať."

"Aha... a už keď sme tu, povedz mi nejaké podstatné veci o Assassínoch, prosím." Usmiala som sa. Popravde ma Jesmine tentokrát nezaujíma, chcem vedieť niečo o Assassinoch a som zvedavá aké tajomstvá ukrývajú.

"Tak počúvaj ma sem, myslíš si, že ti to všetko teraz poviem?! Poviem ti akurát veci ktoré ťa učil o nás tvoj otec."

"Ako vieš čo ma učil otec?!" Zvýšila som na ňu hlas.

"Vieme o tebe všetko, vieme, že si stratila mamu keď si mala desať rokov, vieme, že rada kreslíš dokonca vieme aj veci ktoré sme vedieť nechceli."

"Dobre kľud dračica... Ja som vedela, že mi ešte neveríš naplno." Pousmiala som sa. To som si mohla myslieť, budem musieť robiť všetko preto aby som toho zistila čo najviac. Bude to ťažké, ale ja to zvládnem.

"Verím ti, prečo si myslíš opak? Ale nepoviem ti nič, na všetko prídeš časom sama. A teraz musím ísť za mojím miláčikom a neboj sa Jeremy to nieje." Pane Bože najprv mi neverí, potom mi verí a potom mi zase neverí, čo sa to s ňou deje? Asi má svoje dni.

"A ešte čakaj, Keď hovoríš, že Jesmine je na vašej strane tak mi povedz s kým chodí." Zastavila som ju. Jesmine tu určite niekoho má, veľmi dobre ju poznám. Ale čo keď klamala aj v tom?

"Poznáš tých dvoch bratov? Louis a Leo, Jesmine je vyberavá takže Leo patrí len a len jej." Naposledy sa usmiala sa zišla naspäť dole. V tom som si spomenula na otca. Čo keď ma teraz niekde hľadá? Myslí si, že sa nedokážem o seba postarať. Ale aj tak teraz sa naspäť vrátiť nemôžem. A nemám mu ako povedať môj plán. Určite sa o mňa bojí, tak len dúfam, že nieje až taký hlúpy a zaútočí na sídlo Assassinov. Zabili by ho a ja by som stratila všetko, pretože by si všetko privlastnila Katarína.

"Klaudia! Čo tu robíš?" Vytrhol ma zo zamyslenia mužský hlas za mnou. Otočila som sa a za mnou stál Jeremy. Rukou si trocha upravil svoje blond vlasy a pozeral sa na mňa jeho modrými očami.

"Ty to nevieš?! Teraz patrím tu, medzi vás." Jeremy si ku mne prisadol a nahodil nechápavý výraz.

"Ty?! Klaudia Georgeová, Najsexy Templárka ktorá kedy existovala a ty sa pridáš ku Assassínom? Si vôbec triezva?" Počkať, počkať on vážne povedal, že som najsexy Templárka ktorá kedy existovala?! Nehovorím, že som škaredá ale od neho som takúto vetu nečakala.

"Ver mi, to rozhodovanie bolo ťažké. Potrebujem zmenu a konečne som zistila kde je dobro a kde je zlo." Už zase klamem?! Musím s tým prestať, ale až keď sa niečo dozviem.

"Tak vitaj medzi Assassinmi." Usmial sa.

"A teraz trochu odbočím od témy ale chcem vedieť čo si mal s Leilou. Niežeby som žiarlila ja to len chcem vedieť."

"Lala by sa mala naučiť držať jazyk za zubami. No proste bolo to tak, že keď som sem prišiel ako nováčik ona mi pomáhala zlepšovať sa a pomohla mi aj prekonať tú psychickú bolesť ktorú si mi spôsobila a zato som jej vďačný. A no proste stalo sa, nemám preto nejaké konkrétne vysvetlenie. Ale ona je už minulosť, teraz si tu ty a..." Prestal hovoriť, asi mu došlo aké slová vypúšťa z úst.

"Dohovor to." Vyzvala som ho vážnym tónom. Zhlboka sa nadýchol.

"Myslel som, že pre mňa nebude problém tváriť sa, že si pre mňa dávna minulosť. Ale mýlil som sa, keď som s tebou tak si vybavujem v hlave len tie najkrajšie spomienky a tie najkrajšie spomienky je každý deň strávený s tebou." Úplne sa červenám, čo je to so mnou? Klaudia spamätaj sa ty si Templárka a on Assassin, ty dodržuješ pravidlá a on údajne je odhodlaný pravidlá porušiť. Čo mu mám na to povedať? Nechcem ho zase raniť.

"Jeremy, ja neviem čo mám povedať, nechcem ti zase ublížiť." Habkala som.

"Ako si už povedala, všetko má svoj čas a zatiaľ by som bol rád keby si ma brala zase tak ako pred šiestimi rokmi. Ako najlepšieho kamaráta." Potešil ma, čakala som, že sa urazí alebo také niečo.

"Poď so mnou, musím ti niečo ukázať." Postavil sa a podal mi ruku aby mi pomohol postaviť sa. Zoskočili sme dole. Jeremy mi ukazoval, kde má izbu.

"To každý Assassin má svoju izbu?" Opýtala som sa ho.

"Nie, iba ty najlepší, nováčikovia sa musia postarať o seba sami." Usmial sa ma mňa.

"A ja kde budem? Domov ísť nemôžem."

"Buď budeš u mňa alebo na gauči." Uškrnul sa. Tak to je teda ťažký výber.

"Ešte sa musím rozhodnúť." Určite čakal inú odpoveď, ale nesmiem byť ku nemu až taká milá. To by som nebola ja. Ukazoval mi celé ich sídlo. Je obrovské. Zrazu som počula detský plač.

"Skoro by som zabudol." Otvoril dvere a uprostred miestnosti stála detská postieľka.

"Choď sa pozrieť." Vie, že ja deti moc rada nemám, ale ku tej postieľke ma niečo ťahalo. Možno iba zvedavosť. Nakukla som do postieľky. Ležal tak maličký chlapček. Keď ma uvidel prestal plakať.

"Klaudia toto je Thomas a Thomas toto je Klaudia." Predstavil mi ho. Keď som sa na Thomasa pozerala zastavovalo sa mi srdce. Spomenula som si na svojho nevlastného brata ktorý zomrel keď mal tri mesiace. Do očí sa mi tlačili slzy. Jeremy sa na mňa len nechápavo pozeral. Nevedel o tom, že som mala mať brata. Pohladkala som Thomasa po líci, začal sa smiať a to aj mne vyčarilo mierny úsmev na tvári.