Why he loves me? I am enemy

Som talent

"Nie je ti divné olizovať sa s Assassinom? Stále si hovorila o tom, že by si to nespravila a, že to je to najhoršie čo môže Templárka urobiť." Zasmiala sa Jesmine. Hneď som sa od Jeremyho odtiahla.

"Lenže ja už Templárka nie som." Povedala som vážne. Zmenila sa. Jesmine si pamätám ako nevinné malé dievčatko, ktoré každého poslúcha a nikdy by neklamala. No asi je to väčšia sviňa ako sa zdá, ale sme kamarátky. Dúfam.

"A tiež si úžasná klamárka, láska." Uškrnula sa. Nenávidím keď ma volá "láska" a ona to vie, ale aj napriek tomu ma tak nazýva.

"Nevolaj ma láska."

"Dobre, nebudem. Láska." Diabolsky sa zasmiala. Ten jej smiech mi chýbal. Jeremy celú našu konverzáciu počúval.

"Celý deň si s teba robím srandu, ale chcem tvoje vysvetlenie prečo sa ku mne správaš takto?" Dodala Jesmine.

"Ja sa ku ostatným správam tak, ako sa správajú oni ku mne." Postavila som sa z lavičky na ktorej som sedela. Jesmine ma objala. Ona objatia neznáša, tak prečo ma objíma? Ale nesťažujem si. Pohladkala som ju po jej dlhých, tmavohnedých vlasov.

"Takže teraz už sme zase kamarátky?" Opýtala som v jej náručí.

"Vždy sme boli, sme a stále budeme kamarátky." Odpovedala mi. Jeremy sa len usmieval. Bol tiež šťastný.

/////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////

--------- Na tréningu --------

"Stále sa musíš naučiť strieľať z luku takže máš čo robiť." Povedal Jeremy. Bez slova som zobrala luk aj so šípmi do rúk.

"Skús to najprv bez šípov." Ozval sa Jeremy. Neznášam, keď mi niekto rozkazuje. Položila som šípi na pôvodne miesto. Poobzerala som sa po miestnosti. Môj zrak zastavil na chlapovi hore bez, ktorý trénuje taktiež streľbu z luku. Pozrela som sa napravo, za rohom stála Lala a sledovala ho. Pozrela som sa naľavo a tam stála Jesmine, ktorá slintala ako pes a taktiež civela na toho chlapa. Bol viac sexy ako (Môj) Jeremy.

"Kto je to?" Opýtala som sa hľadiac na chlapa hore bez.

"Uhmm...Je tu nový volá sa Henry, ale neverím mu. Drž sa radšej od neho ďalej, nechcem aby sa ti niečo stalo." Upozorňoval ma. Pozrela som sa na Jeremyho, videla som v tvári závisť.

"Prestaň žiarliť. Toho dostane iba Jesmine. Ja u neho nebudem mať šancu." Uisťovala som ho. Pozrela som sa ešte posledný krát na Henryho. On na mňa tiež pozeral, keď sa naše pohľady stretli neodvrátila som zrak. Zvodne nadvihol jedno obočie, v tej chvíli som zrak odvrátila asi som sa aj červenala.

"Halóóó! Pamätáš si na mňa? Ja som ten Assassin s ktorým si včera spala a tým pádom si moja, počuješ?" Podpichol ma Jeremy. Tak žiarliť som ho ešte nevidela.

"Áno pamätám si ťa, a ver mi, jeden vzťah mi úplne stačí." Uvedomila som si, že v rukách držím luk. Natiahla som ho ako to len šlo, ale bez šípu ako to chcel Jeremy.

"Nohy viac od seba, ruky trocha vyššie a pozeraj sa pred seba." Poučoval ma. Urobila som všetko čo mi teraz povedal.

"Teraz zober šíp a skús aj vystreliť." Podal mi šíp. Určite si myslí, že to nedám. Natiahla som luk aj so šípom a čo najrýchlejšie vystrelila. Trafila som sa skoro do stredu terča ktorý bol odo mňa asi takých päť metrov.

"Wauu. Ty si proste talent." Pochválil ma. Toto určite nečakal, učím sa rýchlo.

"Som proste dokonalá." Povedala som namysleným hlasom a potom som sa začala so seba smiať. Budem sa musieť dať liečiť.

"Stále to má nejaké chybičky." Prerušil ma Jeremy v mojom smiechu.

"Len si nechceš priznať, že začínam byť lepšia ako ty."

"Nie si lepšia ako ja." Usmial sa a zapozeral sa mi do očí. Nevydržala som to a musela sa pozrieť na Henryho. Strieľal jeden šíp za druhým tak rýchlo, že som ani nestihla spočítať koľko ich už vystrelil. Keď vystrelil posledný šíp pozrel sa na mňa. Musela som odvrátiť zrak aby nebol Jeremy nahnevaný.

Tréning sa konečne skončil.

"Ja ostanem ešte chvíľu tu, ty sa choď okúpať." Vyháňala som Jeremyho. Všetci Assassini už odchádzali preč až na Jesmine, Lalu a Henryho. Jeremy odišiel tiež. Chcela som tam ostať sama aby som si mohla nacvičovať streľbu a aby sa nikto zo mňa nesmial. No oni nechceli ísť preč. Sledovala som Lalu a Jesmine ako sa rozprávajú s Henrym. Odháňal ich preč. Väčšina Assassinov by spravili čokoľvek aby sa mohli aspoň s Lalou a Jesmine rozprávať. Konečne Lala a Jesmine odišli, nevyzerali nadšene. Ostala som tam len ja a Henry.

"Ahoj." Pristúpil ku mne bližšie.

"A-Ahoj." Koktala som. Stáva sa mi to iba keď som nervózna alebo keď sa bojím.

"Asi si tu nová, ja tiež. Som Henry." Podal mi ruku.

"Ja som Klaudia." Zobral mi ruku a dal mi na ňu nežný bozk. Je asi slušne vychovaný.

"Veľmi rád ťa poznávam, už ti povedal niekto, že máš pekné meno?"

"Mám priateľa a nechcem ho stratiť, tak ti radšej nebudem odpovedať." Zobrala som luk a chcela vystreliť ďalší šíp.

"Robíš to zle, pozeraj ako to robím ja." Podala som mu môj luk. Som zvedavá, bude to trápne keď sa netrafí do terča. Vystrelil a šíp sa zapichol presne do stredu terča, ktorý bol dosť ďaleko. Je tu kratšie ako ja a už vie tak úžasne strieľať z luku? To nie je možné.

"Základ je v tom, nehýbať sa a zadržať dych. Nie je to ťažké, skús si to." Vytrhla som mu luk z rúk a išla som to skúsiť. Zadržala som dych a vystrelila. Presne do stredu toho istého terča kde vtedy strieľal Henry. Od radosti som začala poskakovať na jednom mieste. V tom Jeremy vtrhol do miestnosti.

"Kde si tak dlho?" Kričal po mne.

"Už idem." Rútila som sa rýchlim krokom ku nemu.

"Uvidíme sa." Rozlúčil sa Henry keď som bola už pri dverách, ani som sa na neho nepozrela.

Ahojte, viem, že táto časť sa mi nepodarila, ale nechce sa mi to už prepisovať. ďalšiu časť sa budem snažiť napísať o trošku lepšie. <3 Každý VOTE poteší :) :3