Why he loves me? I am enemy

Sú všade

"Klaudia! Vstávaj, rýchlo." Budila ma Jesmine tým, že po mne hádzala kamienky. Skoro som z toho stromu na ktorom som spala spadla.

"Auuu, čo je?" Znechutene som sa ozvala. Keď som sa porozhliadala naokolo, všetci spali.

"Poď so mnou, rýchlo."

"No dobre už idem, že si to ty." Zoskočila som zo stromu a zívla si.

"Čo je také naliehavé, že si ma musela budiť." Znechutene som sa opýtala.

"Nič... len som sa chcela porozprávať." Uškrnula sa na mňa. Tak to idem radšej naspäť na strom spať. Keď sa chce Jesmine so mnou rozprávať tak to nemôže dopadnúť dobre.

"Musíme ísť ďalej, nechcem aby sme niekoho zobudili." Povedala som. To posledné čo chcem je, aby som zobudila Lalu a ona by ma potom chladnokrvne zabila a zakopala.

"Tak sa prejdeme." Navrhla Jesmine. Išli sme ďalej od ostatných a začali sme sa rozprávať.

"Vieš to decko čo teraz čakáš, je Jeremyho?" Opýtala sa plná energie.

"Jasné, že to jeho práca." Usmiala som sa. S nikým iným by som dieťa mať nechcela, jedine s ním.

"A už máš vymyslené meno? A čo by si chcela chlapca alebo dievčatko?" Vypytovala sa ma. Rozprávala tak rýchlo, že som jej skoro ani nerozumela.

"Nie, nemám vymyslené meno a pravdu povediac chcela by som viac chlapca ako dievča."

"Ja ti to meno vymyslím, čo tak napríklad,... Kevin?" Vyhŕkla. Je to pekné meno ale chcela by som niečo iné, a čo keď to bude dievča, bude to Kevinka?

"Kevin nie. Tak sa bude volať tvoje dieťa. Môj sa bude volať... no ešte neviem." Povedala som.

"Mám s teba radosť. Pamätám si keď sme boli ešte deti a ako sme sa bavili o rodine, vždy si vravela "ja rodinu nechcem, a deti už vôbec" a teraz sa pozri na seba. Si tehotná, máš super nastávajúceho manžela." Počkať ona povedala manžela?!

"Nastávajúceho manžela?!" Zastavila som ju.

"Upss... to som ti asi nemala hovoriť." Povedala potichu.

"Ale aj tak ti to poviem, Jeremy ťa chce požiadať o ruku." Veselo vykríkla. Čo?! Nie, nie, nie a opakujem nie. Mám len 21 a už som tehotná a teraz chce ešte aby som si ho vzala. Ten zvyšok môjho života bude ale nuda.

"Tak mu odkáž, že nie je vhodná chvíľa." Odfrkla som.

"A čo som ja? Poštovný holub? Povedz mu to sama, ale ber na vedomie, že ho tým sklameš. On to berie vážne, on chce rodinu a chce byť s tebou navždy. To nie sú len tak nejaké slová ktoré dokáže povedať každý druhý, ale on to berie vážne." Poučovala ma. Mala by som ju počúvnuť, je expertka na vzťahy.

"Ešte sa budem rozhodovať." Mierne som sa usmiala.

"No a dosť o mne, teraz mi povedz niečo ty." Vyzvala som ju.

"Tak napríklad, chodím s Leom, ale to si si asi mohla všimnúť a..." Nestihla to dopovedať.

"Ššššš, ticho. Sleduj." Prerušila som ju. Tesne pred nami bol tábor Templárov. Oni sú všade, v centre mesta, u mňa doma, pred bývalým Assassinkym sídlom a dokonca aj v lese. Super. S Jesmine sme sa skryli za kriaky, aby nás nevideli, inak by to bol prúser.

"Čo tu robia?" Zašepkala Jesmine.

"Ja... neviem." Zamrmlala som tak aby to Jesmine počula.

"Nie je to tvoj otec?" Ukázala prstom. Áno je to on, oci prečo?

"Buď ticho a počúvaj." Nastražila som uši a počúvala rozhovor, môjho otca a ešte niekoho.

"Zistili sme kde sa Assassini ukrývajú, zaútočíme zajtra. A nájdite mi moju dcéru, chcem ju živú ešte dnes." Rozkazoval otec. Videla som ako Jesmine vyťahuje malý nožík.

"Čo si myslíš, že robíš?" Okríkla som ju. Nenechám ju zomrieť. Keby tam išla sama je to jasná samovražda. Jedno dievča na sto chlapov s mušketami. Nemá šancu.

"Poď za mnou a ver mi." Rozkázala mi. Ja nikam nejdem, som tehotná a zraniteľná... a tvrdohlavá.

"Jesmine, stoj. Tebe už načisto hrablo?! Žila som medzi Templármi celý život, proti nim nemáš sama šancu." Chytila som ju za rameno a stiahla naspäť do úkrytu.

"No dobre teda... ale musíme to povedať ostatným a oni sa o to postarajú." Povedala znechutene. Ona miluje zabíjanie, vyžíva sa v tom a baví ju to. Ako ja tiež rada zabíjam, ale občas mám aj výčitky svedomia, že možno ten koho som zabila, mal rodinu.

"Tak odtiaľ vypadnime."

"Dáme preteky? Kto bude prvý u nás?" Navrhla Jesmine. Tie jej blbé nápady mi chýbali.

"Dobre, na tri...raz...dva..." Odpočítavala som.

"TRI!" Skríkla Jesmine úplne nahlas, určite ju počuli aj Templáry. Ešte pred tým než sa rozbehla tak ma potkla. Nikdy nehrá fér. Postavila som a rozbehla sa za ňou. Dobehla naspäť prvá, lebo podvádzala. Ja som dobehla o niekoľko sekúnd neskôr.

"Počúvajte... videli sme..." Dychčala som. Vždy sa pri behu zadychčím a potom neviem ani rozprávať.

"Videli sme Templárov, neďaleko majú postavený nový tábor." Povedala to za mňa Jesmine. Ja som to chcela povedať, neznášam keď mi niekto skáče do reči.

"A chcú... zajtra zaútočiť." Stále som dychčala.

"A si v pohode?" Pribehol ku mne Jeremy. Chová sa ako starostlivý otec, ale páči sa mi to, že sa o mňa a o svoje dieťa zaujíma.

"Som tehotná, nie neschopná." Uškrnula som sa.