Why he loves me? I am enemy

Je to moja vina

"To je moja vina." Zamrmlala som si popod nos tak aby to nikto nepočul. To všetko sa deje kvôli mne. Prečo mám pocit, že sa všetko točí okolo mňa? Ale domov sa nevrátim, už nemám na výber.

"Kde je Thomas!!" Zhíkla Jesmine. Stratila som dych. Musela som sa oprieť o strom lebo inak by som asi omdlela. Neviem či by som sa dokázala vyrovnať s tým, že kvôli mne je Thomas...Nedokážem na to ani pomyslieť.

"On-on ostal vnútri." Vykoktal zo seba Alaric. Nedokázala som sa poriadne nadýchnuť. Pocit, že kvôli mne zomrelo nevinné dieťa ktoré ešte nevedelo ani rozprávať ma zabíjal znútra.

"Za to môžem ja, za to môžem ja, to je moja vina." Opakovala som si stále dookola. Stále som bola opretá o strom. Kvôli mne Assassini prišli o všetko. Tam vnútri bolo všetko čo mali, knihy, zbrane, vybavenia, proste všetko.

"Dýchaj Klaudia, nie je to tvoja vina." Upokojoval ma Jeremy. On dobre vie, že je to moja vina.

"A koho je to potom vina?" Povedala som už kľudnejším hlasom.

"To nie je nikoho vina."

"Ona má pravdu. Môže za to jedine ona." Rozkrikovala sa Lala. Uvedomujem si, že mi to len tak neprejde. Proste chem zomrieť, zničila som im všetko čo mali.

"Lala, ona za to nemôže." Obraňoval ma Jeremy.

"Je to moja vina a ty to dobre vieš." Rozplakala som sa.

"Proste musím zmiznúť odtiaľto." Rozutekala som sa. Už nemám nič, domov ísť nemôžem, Assassini ma nenávidia a podľa všetkého som rozpútala vojnu. čo najrýchlejšie som vyšplhala na najvyšší strom aby ma nenašli. Potrebujem byť chvíľu sama. Ja som len chcela aby bol otec ma mňa hrdý a tak sa to zvrtlo. Mala som vtedy ostať doma. Nemala som nikam ísť. Som úbožiačka ktorá kvôli láske stratila rozum. O tom som hovorila, láska na celý život neexistuje, vždy niekto spraví chybu a teraz som tu chybu spravila ja. Určite pre Jeremyho je podstatnejší domov ako nejaká Templárka ktorá zničila všetko. Nemám kam ísť a celý život sa mi utekať nechce. Škoda, že nedokážem utiecť pred svetom, bolo by to ľahšie. Musím s tým skoncovať.

Po dlhom premýšľaní o tom či je pre mňa na svete ešte miesto som sa vybrala k útesu. Postavila som sa na okraj a pozrela sa dole. Dole boli iba vysoké ihličnaté stromy. Ten útes je vysoký asi 80 metrov. Stačí jeden krok dopredu a čaká ma smrť. Nemám čo stratiť. Zavrela som oči a chcela urobiť krok dopredu.

"Klaudia! Stoj, čo to robíš?!" Zakričal na mňa Jeremy. Jeho hlas spoznám hocikde.

"Chcela som len aby bol otec na mňa hrdý a pozri čo som tým zapríčinila. Nedokážem s tým žiť." Plakala som. Otočila som sa tvarov k Jeremymu.

"Keď skočíš ty tak aj ja s tebou. Nedokázal by som žiť s pocitom, že už ťa nikdy neuvidím... Klaudia, nevzdávaj to, bojuj." Tým, že skočím tak mu spôsobím ďalšie utrpenie. Ale už ma neodradí nič od toho aby som skočila.

"Ty to nechápeš. Na tomto svete nie je pre mňa už miesto. Nemám kam ísť."

"Rob ako myslíš, ale musím sa ťa niečo opýtať, poznáš Klaudiu Georgeovú?" Pristúpil bližšie ku mne.

"Čo?" Nechápavo som sa na neho pozrela.

"Je to to najkrajšie dievča aké som kedy videl, je silná, odvážna a nikdy sa nevzdáva. A jedného dňa mi sľúbila, že budeme navždy spolu, ale klamala mi pretože skočila z útesu a jej meno bolo zabudnuté, no ja na ňu nikdy neprestanem myslieť. Chyť sa mojej ruky, napravíme to." Natiahol ku mne ruku. Mám počúvnuť srdce alebo rozum? Pochybujem, že budem schopná vyrovnať sa s tým všetkým. Nechám za seba rozhodnúť srdce. Podala som mu moju ruku. Rýchlo ma odtiahol ďalej od útesu a silno ma objal.

"Už je dobre, som tu." Hladkal ma po vlasoch. Celá som sa klepala. Plakala som mu na rameni, nič už nebude ako predtým. Mal pravdu, len slaboch sa vzdá a ja slaboch nie som. Je veľmi presvedčivý.

"Lala všetkých presvedčila aby ťa zabili, takže ku ním sa už nevrátime." Odtiahla som sa od neho.

"Iba ja sa tam nemôžem vrátiť, ty môžeš."

"Zabudla si? Keď budeš trpieť ty tak ja s tebou." Prudko som ho pobozkala.

"Milujem ťa." Šepla som mu do pier.

"Ja teba tiež." Povedal a znovu spojil naše pery. Musím sa s toho ešte spamätať. Pred chvíľou som sa chcela zabiť a teraz to cítim zase inak.

"Kde teraz pôjdeme?" Opýtala som sa.

"Poznám jedno miesto, poď za mnou." Chytil ma za ruku a ťahal niekam preč. Pomalým krokom sme kráčali popri útesu, držal mi ruku tak silno, že som sa nemohla od neho pohnúť ani na krok, zrazu odbočil do lesa. Chodili sme tam dosť dlho až kým sme neobjavili starý, malý, drevený dom. No nič lepšie si dovoliť momentálne nemôžme. Otvoril mi dvere. Vnútri bola väčšia zima ako von a to bola už jeseň. Nebol tam ani krb a ani okná, takže tam bola tma aj keď je asi 16:00. Ako úkryt to postačí. Bola tam iba jedna izba kde bol gauč a... už nič viac tam nebolo.

"Si si istý, že tu nás nenájdu?" Ozvala som sa nesmelo.

"Tak chvíľu tu byť môžme, ale neboj sa, začala sa vojna a Assassini budú potrebovať každú pomoc. Čo si taká smutná? Žiješ a to je hlavné. Ja viem ako ťa rozveseliť." Usmial sa a začal ma štekliť. Vie, že som asi ten najšteklivejší človek na svete.

"Jer...Prestaň." Rehotala som sa ako nepríčetná. Tak nejak sme sa dostali ku gauču na ktorý ma Jeremy zvalil a on "Nechtiac" spadol na mňa.

"No hneď si krajšia keď sa usmievaš." Pohladkal ma to tvári a nežne ma pobozkal. Potom sa to zvrtlo a začal ma vyzliekať. Potrebujem sa odreagovať od všetkého toho stresu a prestať myslieť na veci ktoré som spôsobila. Teraz myslím len a len na Jeremyho.

Potom všetkom sme ležali na tom malom gauči prikrytý Jeremyho oblečením.

"Mali by sme sa obliecť." Navrhla som.

"To by sme mali." Súhlasil. Moje oblečenie bolo porozhadzované po celej miestnosti. Trvalo dlho kým som našla všetky kusy môjho oblečenia. Obliekla som sa a išla naspäť ku Jeremymu.

"Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?" Nahodil tému. Ja mám ešte nejakú budúcnosť?

"Chcela by som rodinu. Niekedy dávno som nechcela o rodine ani počuť, no teraz by som urobila všetko kvôli tomu aby som si ju mohla založiť... rodinu s tebou." Pozrela som sa mu do očí.

"Keď to všetko skončí, budeme mať rodinu. My dvaja spolu... navždy." Objal ma. Bola som šťastná. Počuť tieto slová od niekoho koho milujete je vážne skvelý pocit.

Čo myslíte mám v tejto story ešte pokračovať ? Mám pocit, že vás to nebaví :(