Why he loves me? I am enemy

Lož sa stala pravdou

Po dlhom "ležaní" na gauči sme konečne išli na vzduch. Skoro som aj zabudla na to, že som sa chcela pred chvíľou zabiť. Von už bola tma. Ešte, že je dnes spln aspoň bude niečo málo vidieť.

"Kde chceš ísť?" Opýtala som sa Jeremyho.

"No, Lala už zhromažďuje všetkých Assassinov kvôli vojne a tak musíme niečo spraviť aby nám bolo odpustené a mohli sa vrátiť."

"Myslíš tým, že MNE bude odpustené a aby som sa JA mohla vrátiť." Opravila som ho. A teraz odpovie : Ideme v tom spolu alebo keď ty tak aj ja.

"To ti budem musieť stále pripomínať? Keď trpíš ty tak ja s tebou." Odpovedal. Mohla som si staviť.

"Vedela som, že to povieš." Zachichotala som sa.

"A aký je plán?" Dodala som už vážne.

"Nič ma nepadá, čo tak skúsiť sa ospravedlniť a predniesť nejakú motivačnú reč? Možno by to zabralo." To si zo mňa akože robí srandu alebo čo? On si myslí, že keď tam prídem a poviem že sa ospravedlňujem tak mi to prejde?! On je asi zhúleny alebo ja neviem.

"Dúfam, že to bol iba zlý vtip, lebo to nie je také ľahké ako si to predstavuješ... Teraz ma niečo napadlo." Zhíkla som. To bude super plán, toto musí vyjsť.

"Budeme predstierať, že som tehotná. Určite im záleží na ďalšej generácii Assassinov." V Jeremyho očiach som videla nesúhlas. Mne sa ten plán páči, skočili by na to, klamať viem skvele.

"Nie. Čo keď si to budú chcieť overiť?!"

"Nebudú, je to super plán tak ho poďme uskutočniť!" Presviedčala som ho.

"Tak dobre ale keby sa niekto pýtal, bol to tvoj nápad." Konečne súhlasil. A teraz si musím nacvičiť čo im poviem. Musí to byť veľmi presvedčivé ale tak aby to nevyzeralo ako divadlo. Určite na to skočia.

Hľadali sme ostatných no nemohli sme ich nájsť. Prehľadali sme to všade no nikde neboli. No po zdĺhavom hľadaní sme ich našli. Vytvorili si niečo ako tábor čo najďalej od mesta. Zhlboka som sa nadýchla a podišla ku nim.

"Čo tu chceš? Omrzel ťa život?" Podpichla Lala. Sedela na zemi a hneď vedľa nej bol Alaric. No zbohom, keď jej dali vedenie tak Assassini vojnu vyhrajú, ale ja už budem v hrobe.

"Chcem sa ospravedlniť a povedať jednu dôležitú vec." Začala som môj príhovor. Jeremy ktorý išiel za mnou sa postavil vedľa Leryho a Luisa.

"Čo? Chceš mám zničiť aj tento tábor keď to tak môžem nazvať?" Uškrnula sa.

"Nesprávaj sa tak. Asi je to niečo veľmi dôležité keď kvôli tomu riskuje život." Ozvala sa Jesmine.

"Som tehotná." Zdvihla som hlavu. "Som tehotná. Počujete!" Už som skoro kričala.

"A to ti máme ako veriť." Zasmiala sa Lala. Nič neberie vážne, niekedy mi to lezie riadne na nervy.

"V tomto by som neklamala."

"Môžeš to nejak dokázať?" Povedala Jesmine. Ako to mám dokázať?! Myslela som si, že mi to hneď uveria. Prečo som bola taká naivná?!

"Ako ti to mám dokázať?" Obraňovala som sa. (Neviem či v tej dobe už existoval tehotenský test, ale dajme tomu, že už existoval).

"To decko je tvoja práca?" Šepkal Lery Jeremymu tak, že som to počula aj ja.

"Hej." Odpovedal potichu.

"Na." Lala mi hodila tehotenský test. No a som v riti, idem skočiť z útesu.

"Choď a potom mi to prines, Jesmine pôjde s tebou." Povedala znechutene Lala. Toto nedopadne dobre.

Išli sme s Jesmine trochu ďalej od ostatných.

"Si vážne tehotná alebo sa chceš dostať naspäť u nám?" Ozvala sa.

"V tom by som nikdy neklamala."

"Aha, pravdu povediac, neverím ti ani ja, tak ma skús presvedčiť."

Zrobila som si test a čakala ma výsledok. Viem, že to bude negatívne, tak načo tu ešte som. Nemám radšej utekať čo najďalej? Po páru minutách som sa pozrela som test. Pozitívny... čo?!

"Nie nie nie nie nie, to je nejaký omyl. To nemôže byť pravda." Mrmlala som si popod nos tak aby ma Jesmine nepočula.

"No čo?" Nadvihla Jesmine obočie.

"Pozitívne... ja by som v takých veciach neklamala." Sklopila som hlavu. Ja nemôžem byť naozaj tehotná, proste nemôžem.

"Dobre už ti verím, poď ideme naspäť." Povedala. Prišli sme naspäť ku ostatným.

"No čo, pravda alebo klamstvo?" Začala Lala.

"Pravda, je naozaj tehotná, veď sa presvedč sa sama." Jesmine jej podala test. Pozrela som sa na Jeremyho, bol v rozpakoch, nevedel či to je naozaj alebo iba podfuk.

"Takže si neklamala. Vitaj späť, ale nemysli si, že tu budeš len tak vysedávať budeš mať tiež prácu." Znechutene súhlasila Lala. Takže je to pravda, vedie to tu teraz ona, no sbohom.

Išla som si sadnúť o niečo ďalej aby ma nepočuli ako plačem. Sedela som na konári na strome a plakala. Celý život sa mi teraz zmení od základov, tento týždeň je proste divný. A ja som ešte mladá na to aby som sa dokázala postarať o dieťa. Zo zamyslenia ma vytrhol Jeremyho hlas.

"Je to pravda? Si tehotná?"

"Áno, tiež sa s tým neviem vyrovnať." Plakala som ďalej. Prisadol si ku mne.

"Ale veď to je skvelá správa, nie? Budeme mať spolu... rodinu." Trocha ma tieto jeho slová rozveselili. Keď bude šťastný on budem aj ja.

"Milujem ťa Jeremy." Silno som ho objala.

"Vieš, že ja teba tiež." Pohladkal ma po vlasoch. Veľa romantiky na mňa.

"Už som ti to povedal ale zopakujem to, keď to skončí budeme mať rodinu, my dvaja navždy." Dodal.

Keď som prestala plakať tak sme išli medzi ostatných, videla som že Lale sa nepáči že som tu, chce ma vidieť mŕtvu.

"Idem spať, je už neskoro." Dala som pusu Jeremymu a išla späť. Potom som si uvedomila, že nemám postel. Upss. Jediné čo ma napadlo je ísť spať na strom.

<3 <3 Za chyby sa ospravedlňujem lebo som moc lenivá na to aby som si to znovu prekontrolovala. <3