Vlčie srdce |DOKONČENÉ|

Les

Vybehla som Na most .Neuniesla som túto šialenú správu.Potrubujem slobodu a MOC. Chytila som kameň a razom som bola....Cítila som sa slobodná.Vrátila som sa na to mieato kde som sa pred chvíľou prebudila.Bolo asi päť hodín ráno.Išla som k rokline .Späť som sa premenila na človeka .Sadla som si aj keď bolo podomnou minimálne 30 metrov prázdnoty.Oproti mňe bol taký istýsmrekový les ako zamnou .Slnko už vychádzalo a príjemne hrialo na tvári .Zavrela som oči .Bolo to magické a alo to svoje čaro ,porela som sa na Kameň.Znovu žiaril ,neriešila som to ale neskôr sa určite opýtam Michaela. Naľavo vedľa mňa padol kameň .Pozrela som sa tam .Sedela tam Postava.

Nezľakla som sa.,,Čo tu chceš ?"Nebála som sa pretože som cítila výraznú prevahu svojej osobnosti.

Postava si  zložila kapucňu z hlavy.Bol to chlapec ,asi takýstarý ako ja ale nepozrel sa na mňa.Mal strapaté,ale husté,havranie vlasy .

,,To by som sa mal opýtať ja." Povedal kľudne.

,,Človek sa nemôže prísť pozrieť na východ slnka?"Opýtala som sa.

,,To netvrdím ale zvyčajne tu nikto nebýva ....Okrem mňa."Odpovedal trochu skleslo.

Konečne sa na mňa pozrel .Mal až svietivé zelené oči.Nemal až takú bledú pokožku ako som si myslela.

,,Už vieš kto si?"Pozrel sa akoby ma vyznával.Tento chlapec ma desil.

,,Áno ,ale akože si to ty vedel skôr než ja ?"

,,Orlý rod predpovedá budúcnosť!"Viac sa už na mňa nepozrel.

,,Všetko je to také čudne .Idem si sem vyvetrať hlavu a zjavíš sa tu ty!"

,,Omyl ty si sa tu zjavila.Je to miesto!"Stále kľudne pozeral na Slnko.

,,Christian."Povedal

,,Cristian čo?"Nechápala som.,,Aha teší ma ."A podal mi ruku.

,,Wolferin."Už mi to meno nevadilo.

,,Krásne meno !"Usmial sa .Má krásne jamky na lícach.

,,Ja už radšej pôjdem!"Uvedomila som si čas slnko je už vysoko nad lesom.

,,Nechoď!?"Prosíkal.

,,Tak poď so mnou."Povedala som .

,,Môžem ?"Nadvihol obočie.

,,Iste !"Pripadal mi celkom normálny.A tak sme sa pobrali na Most...

Na moste stála nejaká vlčica.Bola čierna a na koncoch jej srsť išla do červena.Mola červené oči.

Vrčala na nás nie !Ona vrčala na mňa.Premenila som sa .Hneď ma uhryzla do pleca a vytrhla mi tam srsť.

Zakňučala som .Naštvala ma .Pohryzla som ju do boku.Zakňučala a utekala do lesa .Tento raz mi neutečie!Bežala som ako o život.Christian za mnou spojil ruky akoby sa modlil a zrazu z neho bol orol ,a odletel.

Už som ju skoro mala .Skočila som na ňu a zahrizla som sa jej do krku ale dávala som si pozor na tepnu.Srdcervúco zakňučala ,prestala sa hýbať a premenila sa na človeka .

Zmenila som sa aj ja a podišla k nej bližšir,,Pre Boha veď to je..."Povedala som zo strachom a zatajeným dychom.

Zas nová časť páči?Kto bol tá vlčica?Čo sa vykľuje z Christiána? Ďakujem za aktivitu