Vlčie srdce |DOKONČENÉ|

Cesta späť?

,,Prečo som tu?A kde by som mala byť?"Zahrala som sa na hlúpu.

Pozrel na mňa akoby o všetkom vedel.

,,Nerob si žarty zlatá moja je 3 ráno a ktorý debil by sedel so svojou nevlastnou sestrou lebo sa bál ,že nebodaj dostane otravu krvy alebo čo , a ty si tu zo mňa strieľaš?"

,,Najprv mi vysvetli ten výstup v kúpeľni!"

,,Ruku na to!"Podala som mu ruku.

,,Ty prvá."

Vyrozprávala som mu celý príbeh aj o Mikeovi a Chrisovy a Dcére Mesačnej perly.

,,Tak teraz ty!"

,,No vieš mi tak celkom niesme nevlastný súrodenci sme dvojičky samozrejme dvojvaječné a niesom od teba o rok starší, bol som pridelený k Alexovi a taaak.A bol som v Rozhraní skôr o jeden rok ako ty ...Som Syn Mesačnej Perly a mal som ťa udržať v Rozhraní to bola úloha od otca .A čím skôr sa tam musíme vrátiť ."

,,Okej a ako ?"Ani ma tá novina neprekvapila.

,,Cez portál !"

,,Ty o ňom vieš?"

,,Viem to je jediná cesta tam."

,,Choď už som unavená choď už preč !" Odohnala som ho rukou a hodila tvár do vankúša .

,,Okej idem sestra!"Vstal a odyšiel.

Asi som nespala sto rokov.A zaspala som hneď ako Sebb odišiel.

Sladký spanok ...Ako si mi chýbal!

Zobudila som sa pri pisacom stole a obroti mne boli samé kresby kosoštvorcov v ktorých bola ako stred čierna bodka.
,,Čo do pekla...?"Šepla som a otáčala som sa po izbe .Tie kresby boli všade ....po celej izbe .

,,Feer ..Musíme vypadnúť!!!"Kričal Sebb zo vstupnej haly.
Išla som sa pozrieť čo sa deje.
,,Čo potrebuješ?"Sebb stál oblečený s botohom na chrbte a menší držal v ruke.
,,Cestou ti to vysvetlím ...Hneď musíme ísť preč!"Naliehal Sebb.

,,Okeej Bianco braček len sa napijem mlieka."Vošla som do kuchyne.

,,Neradil by som ti..."

Celá kuchyňa bola poprevracaná na ruby a chladnička otvorená.

,,Páaani zas si tu mal žúr?"Podpichla som ho.

Vybrala som mlieko a zavrela chladničku .
Predomnou bola mama na zemi a červenou ranou na čele.

Chytila som si ústa a ako na zavolanie sa mi kutúľali slzy.Zviezla som sa na podlahu a o zárubňu dverí sa opieral Sebb.

,,Je mi to..."

,,J-je m-mŕtva?"Spýtala som sa a ukázala na mamu.Takéto situácie som si predstavovala inak .Myslela som si ,že sa na ňu hodím a budem ju oživovať ale nie ...bola som príliš slabá.

,,Je...A teraz už poď !Chceš dopadnúť rovnako?"Ukázal na mamu.

,,Len si vezmem niečo na seba ..som v pyžame."
Vstala som a podišla som k mame.Zatlačila som jej oči o pobozkala na vlasy.Bola ešte teplá!Akože som nič nepočula?Nakoniec som ju položila na chrbát .
Vybehla som po schodoch a do izby .
Otvorila som dvere a začala sa hrabať v skrini .
Niečo sa pohlo za závesmi.Nebolo otvorené okno ,bolo by tu chladnejdlšie .
Podišla som k závesom pomali ,pomaličky a odhrnula som ich .
Zrazu na mňa mieril chlap s pištoľou .
Už som sa so smrťou stretla ale toto bolo iné .Nemala som silu bola som iba obyčajný smrteľník.

,,Otoč sa !?"Zavelil chlap chrapľavím hlasom.

Otočila som sa mu chrbtom .

,,Seeeebb!?"Zajačala som tak hlasno ako som len vedela až mi preskočil hlas .