Vlčie srdce |DOKONČENÉ|

Tam kde som bola

Michaelovo telo podomnou bolo meravé.Zo zadu mi niekto niečo hodil do hlavy .Zosadla som z Mikea a bežala som do lesa .Cítila som ,že sa mi po krku valí krv.
Bože fakt to bolelo .Teraz som krv cítila až na krížoch.Podlomili sa mi nohy a spadla som.Sama na moste samozrejme so strážami.Nedokázala som sa zdvihnúť.Za mnou sa už blížili kroky,už mi to bolo jedno Mike aj Chris sú mŕtvi.

Počkať oni...sú mŕtvi.
Neubránila som sa slzám.
A už ma stráže vliekli ...Ani neviem kde.A mám taký pocit ,že som omdlela.

Prebudila som sa v miestnosti ktorá mi bola dôverne známa ale nevedela som čím.Bola tu cítiť vanilka a čokoláda.Bola som prikrytá staroružovou prikrývkou.Predomnou stálo obrovské vysunuté okno.A na ňom biele a fialové ozdobné vankúšiky ozdobené čipkou.Vedľa okna stál pracovný stolík z čerešňového dreva.Vstala som a pozrela som sa z okna .Veĺký dub ,biely plot ,chodník a dom s malou zahradou.Otočila som sa a za mnou boli bledé dvere .
Otvorila som ich
Tmavá chodba osvecovaná iba nástennými svetlami s červeným kobercom.

Chytila som si kríže ,stále som tam mala zaschnutú krv.
Kráčala som ďalej chodbou,bol tam malý ozdobný stolík na ktorom stáli ružvové skoro biele ruže a nad nimi obraz nejakej ženy stojacej v potoku s dlhými červenými šatmi ktoré plávali na hladine .Bol orámovaný ozdobným ,zlatým rámom .
Na konci chodbi bolo zábradlie taktiež ozdobné.Prišla som k zábradliu a po oboch stránach boli schody .Pozrela som sa dole ,stál tam stolík pod ktorým bol okrúhli koberček a biely mramor.Na stolíku stáli červené ruže.
Zišla som pravými schodmi.
Predomnou sa týčili obrovské tmavé,dvojkrídlové dvere ozdobené sklom cez ktoré bolo vidno.
Otvorila som dvere .
Pod nimi boli schodíky a chodník .Po oboch stranách bol krásny, dobre udržiavaný záhon ruží.A za nimi tmavo zelený trávnik
Došlo mi to ....
Som DOMA!?
Uvidela som aj na chodníku zaparkovaný môj červený Ford mustang GT 500.
Darček k narodeninám od otčima.Mama si ho vzala keď som mala 10 a odvtedy tu žijeme .Bol a aj je nehorázne bohatý ,je to najuznávanejší právnik v celej Kanade a má aj syna o rok staršieho odomňa .Je to ocinkov miláčik keď hrá hokej .Sebastian je namyslený,pokrytecký a sprostý fagan.Má gaštanové vlasy vyčesané do hora a vkuse tu má nejaké iné dievča.
Zabuchla som dvere a vrútila som sa do kuchyne len o niečo väčšej ako moja a Sebastianova izba dokopy.
Veď prečo by ste nepostavili kuchyňu veĺkú ako dve obývačky svojej novej žene?
Stála tam moja mama v svovej novej pekárskej zástere a na rukách mala pekárske rukavice.

,,Ahoj mami! Ako dlho som bola preč?"

,,Kde by si mala byť zlatíčko ?Veď si iba odpadla na školskom dvore!"

,,Kedy sa to stalo?"Mama si ďalej valkala svoje cesto.

,,Dnes ráno,"Povedala a chytila mi líca oboma rukami.A kontrolovala či nemám teplotu.

,,A koľko je hodín?"

,,Pol šiestej ."Už asi zapadá slnko.,,Choď si ľahnúť,a tu máš horúcu čokoládu ."Povedala a podala mi hrnček s čokoládou.

Vycupkala som po schodoch cez chodbu a po ďalších schodoch vedúcim na strechu.Tam som chodila keď mi bolo zle alebo som bola zmetená a potrebovala som chvíľu pre seba .Okrem mňa sem nik iný nechodil.
Ovial ma chladný vetrík a videla som zapadajúce slnko .Až teraz som si všimla ,že mám na sebe župan.Tesnejšie som si ho privinula a oboma rukamy som chytila hrnček.
Začala som premýšlať.
Nikdy som sa mamy napýtala na otca .Možno je Polarmin naozaj môj otec ,veď pokom by som mala také modré oči ako on?A teraz mu hrozí smrť a ja som tu...

Nová časť je tu .
Tak čo necháme ich mŕtvych?